Slovensko ako prekážka v boji proti agresii
Na scéne zahraničnej politiky nastáva opäť znepokojivá situácia. Kaja Kallasová, šéfka diplomacie Európskej únie, otvorene upozorňuje na to, že Slovensko brzdí prijatie sankčného balíka, ktorý má byť nevyhnutný na to, aby sa Moskve zúžila možnosti financovania vojny na Ukrajine. Môže byť táto neochota jednoduchým politickým manévrom, alebo ide o niečo podstatne závažnejšie?
Večná hra s časom a zodpovednosťou
Kallasová sa nielen sťažuje, ale tiež zdôrazňuje, že svet je priamo svedkom alarmujúceho nárastu ruských útokov. „Som smutná,” hovorí, pričom vyjadruje frustráciu z toho, že Slovensko nemá záujem o dohodu. Svojím spôsobom je to odkaz tejto krajine – upozornenie na potrebu konať v čase, keď agresia a porušovanie medzinárodného práva neklesajú, ale naopak, rastú. Aké dôsledky to môže mať pre samotné Slovensko a jeho postavenie v EÚ?
Nepohodlné otázky o zárukách a uzdochádzaní s Gazpromom
Premiér Robert Fico sa zdá byť zatlačený do rohu, keď jeho vláda požaduje odklad nad ďalším hlasovaním o sankciách, pričom argumentuje potrebou záruk, ktoré k tomu nepredložili. Je toto legitímny krok, alebo skôr skrytá podpora Moskvy? Fico naznačuje, že už existujúci kontrakt s Gazpromom by mal byť chráněný a zrejme naďalej závisí od ruského zemného plynu. Tým Implicitne naznačuje, že ekonomické záujmy majú silnejšiu váhu ako morálne imperatívy. Ako dlho môže európska solidarita súhlasiť s takýmto postojom?
Vyhliadky na dohodu v prostredí chaosu
Skôr než sa situácia pre Slovensko objasní, sa zdá, že Kallasová má pravdu – čas sa kráti a potreba vyvinúť tlak na Rusko prichádza s urgentnosťou. Napriek tomu, čo môže predpokladať slovenská politika, je jasné, že medzinárodný kontext sa mení a otázka je, či sa nakoniec nájde konsenzus a spravodlivosť, alebo zostanú len slová a sľuby, bez skutočných činov.
Sursa: www.teraz.sk/slovensko/kallasova-potvrdila-ze-sr-nadalej-bl/893140-clanok.html
