Európska jednota a potreba spolupráce s USA na summite EÚ
Vo štvrtok 22. januára 2026 sa lídri členských krajín EÚ zišli na mimoriadnom summite v Bruseli, kde sa dominantne diskutovalo o transatlantických vzťahoch a obchodnej spolupráci s USA. Nemecký kancelár Friedrich Merz na summite vyjadril optimizmus ohľadom budúcnosti EÚ a USA, tvrdí, že sa musia snažiť prekonať existujúce napätie, ktoré zasahuje 75 rokov vojen medzi týmito dvoma stranami. Merz podčiarkol, že prioritou je posilniť obranu a konkurencieschopnosť eurobloku, pričom obidve oblasti považuje za navzájom prepojené.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ocenil solidaritu EÚ, ktorá v poslednej dobe napomohla zmierniť napätie s USA. Povedal, že Európa dokázala rýchlo reagovať a poskytnúť podporu, pričom jasne ukázala, že stojí za Dánskom. Podľa neho je to pozitívny dôkaz o sile a jednote EÚ, ktorá môže vyžadovať rešpekt vo svetovej politike.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v rámci summitu vyhlásila, že Dánsko a Grónsko sú otvorené pokračovaniu spolupráce s USA a posilneniu obranných dohôd z roku 1951, čo umožňuje americké vojenské základne na grónskom území. Uviedla, že jednota Európy je kľúčom k úspechu v tejto oblasti a že silná a rozumná politika môže priniesť výsledky, pričom zdôraznila dôležitosť ochoty stáť spolu.
Poľský premiér Donald Tusk však varoval, že jednota by mala zahŕňať nielen členov EÚ, ale aj partnerov z Kanady, Islandu a Spojeného kráľovstva, aby sa predišlo medzinárodným problémom. Zároveň apeloval na dôveru a rešpekt medzi všetkými stranami, zdôrazňujúc, že dominancia nie je cestou v dnešnej zložitej politike.
Litovský prezident Gitanas Nauséda sa vyjadril kriticky voči návrhu využiť najsilnejší obchodný nástroj EÚ, nazývaný ACI, na vládne zasahovanie do ekonomiky, pričom varoval, že by to mohlo eskalovať napätie so USA. Nauséda navrhol, aby EÚ radšej obnovila dôveru a spolupracovala s Washingtonom.
Rakúsky kancelár Christian Stocker nazval možné nové americké clá hrozbou, ktorej príčinou je odtrhnutie od reality a vyžaduje si pohotovú reakciu lídrov EÚ. Rumunský prezident Nicušor Dan prízvukoval, že transatlantické vzťahy neboli narušené a že Európa stále má možnosti diskutovať so Spojenými štátmi o kľúčových otázkach.
Trvalá prítomnosť NATO v Arktíde
Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyjadrila presvedčenie, že členské štáty NATO sa dohodli na potrebe stálych vojenských základní v Arktíde, kde patrí aj Grónsko. Tento názor predstavený na summite Európskej rady v Bruseli súvisí s cielom posilniť bezpečnostnú prevenciu v arktických oblastiach, vzhľadom na potenciálne hrozby zo strany Ruska a Číny.
Frederiksenová tiež zdôraznila, že Dánsko nebude rokovať o svojej suverenite, a vyjadrila vďaku tým európskym štátom, ktoré podporili Grónsko v ťažkých časoch. Americký prezident Donald Trump, po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO, oznámil rámcovú dohodu týkajúcu sa Arktídy, ktorá by mala posilniť obranu v tejto strategicky významnej oblasti.
Podľa neoficiálnych zdrojov zahŕňa Trumpova dohoda aj otázku prejednania obranného paktu z roku 1951, ktorý sa týka Grónska, a garantovanie prístupu USA do tohto regiónu. Dánska premiérka vyjadrila nádej, že Dánsko a USA nájdu politické riešenie, ktoré bude rešpektovať demokratické hodnoty a suverenitu Dánska.
