Putin sa dištancuje od sporu o Grónsko
Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok, 22. januára 2026, vyjadril k aktuálnemu sporu o Grónsko, ktorý sa vo veľkej miere dotýka vzťahov medzi Spojenými štátmi a Dánskom. Na zasadaní Národnej bezpečnostnej rady poznamenal, že sa tento konflikt Ruska netýka a že je dôležité, aby USA s Dánskom našli spoločné riešenie bez jeho zásahu. Uviedol, že Rusi nemajú dôvod zapájať sa do tejto záležitosti, keďže ide o bilaterálne otázky dvoch štátov.
V tejto súvislosti pripomenul aj historickú skúsenosť Ruska s predávaním arktických území. V roku 1863 predali Aljašku Spojeným štátom za 7,2 milióna dolárov. V súčasnosti, po zohľadnení inflácie, by táto suma predstavovala približne 158 miliónov dolárov. Tieto čísla použil na ilustráciu ekonomickej dynamiky a hodnoty týchto území v dnešných podmienkach.
Ruské záujmy a konflikty
Podľa agentúry DPA Putin konstatoval, že spor o Grónsko môže posilniť ruské úsilie v oslabení podpory západu pre Ukrajinu, proti ktorej Rusko od februára 2022 vedie vojnu. Tento výrok bol vnímaný ako signalizovanie snaženia Ruska oslabiť odpor Západu voči jeho expanzívnym ambíciám, ktoré sa prejavili aj v nežiadanej anexii Krymu v roku 2014. Ruský prezident dodal, že obhajoba územnej agresie pod zámienkou národnej bezpečnosti je neakceptovateľná, a poukázal na dôležitosť zachovania integrity medzinárodného práva.
Rada mieru a financovanie
Putin sa taktiež vyjadril k iniciatíve amerického prezidenta Donalda Trumpa na vytvorenie Rady mieru. Podľa jeho slov je za členstvo v tejto rade ochotný zaplatiť miliardu dolárov, ale len z prostriedkov zmrazených na amerických účtoch. Dodal, že tieto zmrazené financie by mohli byť tiež využité na obnovu území, ktoré boli zasiahnuté vojnou po uzavretí mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Tieto vyhlásenia odrážajú snahu o presun ťažiska vyjednávania a posilnenie ruského postavenia na medzinárodnej scéne.
V súvislosti so všetkými týmito témami Putin potvrdil aj nedávne stretnutie s Trumpovým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom, ktorého cieľom je bližšie objasniť postoje oboch strán k navrhnutej Rade mieru. Všetky tieto udalosti naznačujú, že napätie medzi západným svetom a Ruskom zostáva vysoké a otázky o arktických oblastiach budú pravdepodobne aj naďalej predmetom diskusií, ktoré môžu ovplyvniť geopolitickú situáciu v regióne.
