MELONIOVÁ: AK TRUMP DOSIAHNE MIER PRE UKRAJINU, MÔŽE MAŤ NOBELOVU CENU
Rím, 23. januára 2026 – Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyhlásila, že ak sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarí ukončiť konflikt na Ukrajine, mohla by ho nominovať na Nobelovu cenu za mier. Tento ambiciózny komentár padol počas tlačovej konferencie po stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti podpisu dohody o posilnení vojenskej a ekonomickej spolupráce medzi oboma štátmi.
„Dúfam, že jedného dňa budeme môcť udeliť Nobelovu cenu za mier Donaldovi Trumpovi,“ uviedla Meloniová a dodala, že verí v Trumpovu schopnosť prispieť k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine. Jej vyjadrenie sa objavilo v kontexte rastúcej diskusie o medzinárodnej politike a bezpečnostných otázkach, predovšetkým v súvislosti s ukrajinskou krízou.
Trump nedávno zaslal list nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Störeovi, v ktorom s ľútosťou uviedol, že keďže Nobelovu cenu za mier nezískal, už necíti povinnosť usilovať sa o mír. Nielen to, ale vo štvrtok tiež založil tzv. Radu mieru, súčasť svojho 20-bodového mierového plánu pre Gazu, ktorý viedol k dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v októbri 2025.
Pôvodne sa plánovalo, že Rada mieru bude malým zoskupením štátov dohliadajúcich na dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy. Avšak v priebehu času vyvinula ambíciu stať sa robustnejšou medzinárodnou platformou na riešenie globálnych konfliktov. Kritika sa zamerala na to, že Trump sa snaží vytvoriť alternatívu Organizácii Spojených národov, na ktorú dlhodobo naráža ako na neefektívnu inštitúciu.
Taliansko dostalo pozvánku pripojiť sa k tejto novej inštitúcii, ale Meloniová oznámila, že krajina čelí „ústavným prekážkam“, keďže talianska ústava obmedzuje vstup do organizácie vedené jediným zahraničným lídrom, v tomto prípade Trumpom. Následne požiadala Trumpa, aby rámec Rady mieru prispôsobil potrebám Talianska a iných európskych krajín, jasne zdôrazňujúc, že ich účasť by mohla prispieť k efektívnejšiemu mieru na Ukrajine.
Nemecký kancelár Merz zaujal podobný postoj, odmietajúc myšlienku pripojiť sa k Rade mieru v jej súčasnej podobe. Predtým už vyjadril Trumpovi ochotu zúčastniť sa na takejto inštitúcii, avšak zdôraznil, že Nemecko nemôže akceptovať súčasné štruktúry z ústavných dôvodov. Zároveň potvrdil, že Berlín je pripravený spolupracovať so Spojenými štátmi na hľadaní nových formátov, ktoré by pomohli dosiahnuť globálny mier, pričom sa to netýka len Pásma Gazy, ale aj Ukrajiny.
