V Iráne zadržali renomovaného scenáristu Mehdiho Mahmudjána
Úrady v Iráne nedávno zadržali uznávaného scenáristu a režiséra Mehdiho Mahmudjána, ktorý je podozrivý z podielu na príprave vyhlásenia kritizujúceho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Toto vyhlásenie odsudzuje brutalitu a potláčanie protestov v krajine, pričom sa upozorňuje na používanie ostrých nábojov proti civilistom, masové zatýkanie a prekážky pri lekárskej pomoci zraneným osobám.
Opozícia a signeť vyhlásenia
Iniciátorom tohto vyhlásenia je Mír Hosejn Músaví, expremiér Iránu, ktorý sa v súčasnosti nachádza v domácom väzení. Podľa správy agentúry AFP, ktorú citovala iránska tlačová agentúra Fars, s Mahmudjánom boli zadržaní aj vodca študentov a aktivistka za práva žien. Títo traja jednotlivci sú medzi 17 signatármi vyhlásenia, ktoré sa obracia proti Chameneímu, do ktorého sú zahrnutí aj filmár Mohammad Rasúlof a nositeľka Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová.
Medzinárodné uznanie Mahmudjánovej práce
Mahmudján je spolurežisérom filmu „Bola to len nehoda“, ktorý získal nomináciu na americké filmové ocenenie Oscar v kategórii najlepší zahraničný film. Na prestížnom filmovom festivale v Cannes v roku 2025 táto snímka zaslúžene získala Zlatú palmu a získala si srdcia divákov po celom svete.
Kritika zadržania zo strany kolegov a vlády
Režisér Džafar Panahí, blízky priateľ a bývalý spoluväzeň Mahmudjána, sa vyjadril na sociálnych sieťach a kritizoval zadržanie svojho kolegu. Napísal, že „Mehdi Mahmudján nie je len obhajcom ľudských práv a väzňom svedomia, ale aj výnimočnou morálnou autoritou“, ktorej neprítomnosť je v spoločnosti okamžite cítiť.
Pridala sa k nemu aj nemecká vláda, ktorá konštatovala, že zadržanie Mahmudjána nie je ojedinelým prípadom, ale súčasťou širšieho systému potláčania kritických hlasov v Iráne. Minister kultúry Wolfram Weimer vyhlásil: „Tí, ktorí väznia autorov, nebojujú proti umeniu, ale proti slobode. Mahmudján musí byť prepustený, pretože umenie nie je zločin.“
Obete nedávnych protestov v Iráne
K zadržaniu Mahmudjána došlo v čase, keď iránske vedenie čelí opätovným snahám o obnovu svojich autorít po brutálnom potlačení vlny protestov, ktoré sa začali v decembri 2025 a vyvrcholili v januári 2026. Teherán oficiálne priznal tisíce obetí počas týchto protestov, pričom prezidentský úrad zverejnil mená 2986 osôb, ktoré úrady označili ako obete nepokojov.
Podľa údajov od organizácie Human Rights Activists News Agency došlo k 6842 úmrtiam, pričom väčšina z obetí boli protestujúci, ktorí padli za obeťami represívneho správania bezpečnostných zložiek. Analytici z oblasti ochrany práv upozorňujú, že skutočný počet obetí pravdepodobne prevyšuje oficiálne uvádzané štatistiky.
Faktory v pozadí zadržiavania a opozície
Expremiér Mír Hosejn Músaví, ktorý je od roku 2011 vo väzení, po nedávnych protestoch dokázal zverejniť vyhlásenie, v ktorom obvinil vládu z násilia a jasne deklaroval nespokojnosť s aktuálnym stavom. „Už stačilo,“ uviedol Músaví vo svojom vyhlásení, čím sa snaží mobilizovať podporu voči autoritárskemu postaveniu iránskych úradov.
