Chorvátsko odmietlo prepravu ruskej ropy do Maďarska a Slovenska
29. januára 2026 došlo k zásadnej situácii v energetickej politike Chorvátska, keď minister hospodárstva Ante Šušnjar oznámil, že krajina odmieta povoliť prepravu ruskej ropy do Maďarska a Slovenska prostredníctvom ropovodu prevádzkovaného chorvátskou spoločnosťou JANAF. Tento krok je reakciou na aktuálne geopolitické napätie a snahu dodržať legislatívu Európskej únie a sankčné predpisy amerického úradu OFAC.
Chorvátsky minister sa vyjadril, že aj keď neexistujú technické prekážky na prepravu ropy – Jadranský ropovod má kapacitu 15 miliónov ton ropy ročne – situácia s ruskou ropou sa stáva čoraz komplikovanejšou. Podľa jeho vyjadrenia Chorvátsko je pripravené poskytnúť pomoc Maďarsku a Slovensku, avšak iba vo forme neruských zdrojov ropy.
V ďalšom komentári Šušnjar naznačil, že cena ruskej ropy je pre obe krajiny výhodná, keďže je približne o 30 percent lacnejšia ako alternatívne dodávky, čo zvyšuje tlak na vlády týchto krajín, aby sa snažili o získanie potrebných surovín bez narušenia medzinárodných predpisov.
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič potvrdil, že jeho krajina je schopná garantovať dodávky 12 miliónov ton ropy ročne pre Maďarsko a Slovensko, čo by malo plne pokryť rafinérske potreby oboch krajín. Nejde však o žiadosť o láskavosť, ale o povinnosť v prípade komplikácií s tranzitom ropných zásob, čo zdôraznil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo svojom vyhlásení.
Od 27. januára 2026 však ropa cez ropovod Družba na tieto krajiny neprichádza, čo vytvára vážne problémy s dodávkami. Spoločnosť MOL, ktorá spravuje zásobovanie ropou v Maďarsku, preto požiadala maďarské ministerstvo energetiky o uvoľnenie strategických zásob. Ich analýzy naznačujú, že je potrebné uvoľniť aspoň štvrtinu milióna ton týchto rezerv pre zabezpečenie dostatočných dodávok na blízku budúcnosť.
Táto situácia poukazuje na prehlbujúcu sa energetickú krízu v regióne a nutnosť z hľadiska strategických zásob ropy vo svetle aktuálnych konfliktov a politických rozhodnutí v EÚ. Zároveň vyvoláva otázky o dlhodobej energetickej bezpečnosti a diverzifikácii zdrojov, ktorú si krajiny musia zohľadniť.
