Štáty EÚ nedosiahli dohodu na novom balíku sankcií voči Rusku
Brusel sa stal svedkom neúspešných rokovaní veľvyslancov členských krajín Európskej únie, ktorí sa v piatok na stretnutí nedohodli na podpore 20. balíka sankcií namierených proti Rusku. O tejto situácii informovala agentúra Reuters, pričom sa odvolala na viaceré diplomatické zdroje. Nový súbor sankcií, ktorý sa zameriava na oblasti ako energetika, finančné služby a obchod, predstavil pred dvoma týždňami predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Cieľom Únie je schváliť tento balík do 24. februára, čo coincidentuje s štvrtým výročím vypuknutia vojny na Ukrajine. Ojedinelé informácie naznačujú, že nesúhlasili niektoré krajiny s návrhmi, avšak konkrétne mená zostávajú neznáme. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v reakcii na otázky verejnosti uviedlo, že krajina posudzuje všetky aspekty týchto navrhovaných sankcií.
Aj napriek ťažkostiam v rokovaní, šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová ostáva optimistická, že ministri zahraničných vecí členských krajín nájdu politickú zhodu na nadchádzajúcom zasadnutí Rady EÚ, ktoré sa uskutoční v pondelok. Vyslovila presvedčenie, že sankcie majú významný dopad na ruskú ekonomiku a obmedzujú schopnosť Moskvy viesť vojnu. Podľa Kallasovej, ruská armáda zaznamenala obrovské straty a ekonomika je pod silným tlakom.
Na uskutočnenie dohody do 24. februára sa predpokladajú aj stretnutia veľvyslancov EÚ cez víkend. Eurokomisia navrhuje rozšíriť sankcie aj na gruzínsky prístav Kulevi a indonézsky Karimun, ktoré slúžia ako prekladiská pre ruskú ropu. Tieto sankcie by zabránili firmám a jednotlivcom z EÚ vykonávať akékoľvek transakcie s týmito prístavmi, čím by sa po prvýkrát zamerali na infraštruktúru v tretích krajinách.
Navrhovaný balík zahŕňa aj úplný zákaz námornej prepravy ruskej ropy, ako aj nové obmedzenia týkajúce sa dovozu kovov, chemikálií a ďalších strategických surovín, ktoré dosiaľ neboli predmetom sankcií. Medzi týmito surovinami sa nachádzajú nikel, železná ruda a meď, ako aj čpavok a kremík.
Európska komisia okrem toho po prvý raz navrhuje dôsledky na obchádzanie sankcií voči treťím krajinám a zahrňuje aj zákaz vývozu určitých strojov a komunikačných zariadení do Kirgizska. Na sankčný zoznam by sa mohlo pridať až 30 jednotlivcov a 64 spoločností vrátane ruskej firmy Bašnefť a osmi ruských rafinérií, z ktorých dve prevádzkuje koncern Rosnefť.
Cieľom nového opatrenia je ďalej obmedziť príjmy Moskvy na financovanie vojny a zvýšiť tlak na prezidenta Vladimira Putina, aby súhlasil s mierovými rokovaniami pod vedením Spojených štátov. Doteraz bola prijatá 19. verzia sankcií koncom októbra minulého roka, pričom jej schválenie bolo predtým pozdržané Slovenskom v nádeji na dosiahnutie záruk týkajúcich sa vysokých cien energií a revízie systému obchodovania s emisiami.
