Generálna prokuratúra sa zaoberá zrušením rozkazov voči policajným príslušníkom
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (GP) sa aktivne zapojila do 24 konaní, ktoré prebiehajú na Správnych súdoch v Bratislave a Banskej Bystrici. Tieto konania sa týkajú správnych žalôb, ktoré boli podané proti personálnym rozkazom podaným voči policajtom, pričom tieto rozkazy boli vydané bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Informoval o tom generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti.
„Súčasne so svojím vstupom do týchto konaní prokurátor navrhol zrušenie týchto personálnych rozkazov, ktoré považuje za nezákonné,” uviedol Žilinka. Prokurátor tak využil svoje zákonné oprávnenia na zastupovanie záujmov odvolaných policajtov.
Reakcia ministra vnútra a advokátov
Na tento krok reagoval aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), ktorý vníma Žilinkovo konanie ako podporu pre skupinu policajtov, ktorých sa rozkazy týkajú. „Je to pre mňa prekvapujúce, ale prispôsobíme sa tomu,“ povedal Šutaj Eštok, zdôrazňujúc, že zatknutia vyvolali jeho pochybnosti o motivácii a smerovaní jeho predchádzajúcich rozhodnutí.
Advokát Peter Kubina, ktorý zastupuje skupinu policajtov dotknutých rozkazmi, ocenil zásah prokuratúry. Podľa jeho slov sa jedná o žaloby týkajúce sa policajtov z Národnej kriminálnej agentúry a Úradu inšpekčnej služby, pričom tvrdí, že minister vnútra realizuje svoju politickú pomstu bez ohľadu na zákon.
Postoj ministra spravodlivosti
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) vníma vstup generálnej prokuratúry do týchto konaní ako legitímny, hoci pre neho nie je štandardný. Vysvetlil, že ho situácia prekvapila, no zaujal postoj, že pokiaľ ide o motiváciu Žilinku, je to otázka, ktorou by sa mal zaoberať samotný prokurátor.
Personálne rozkazy a ich pozadie
Minister vnútra sa po svojom nástupe do funkcie rozhodol dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby viacerých policajtov, medzi ktorými sú aj známi „čurillovci“. Tento krok z jeho strany bol zdôvodnený podozrením zo spáchania trestného činu, pričom podľa ÚOO mal minister najprv požiadať o posúdenie Úrad na ochranu oznamovateľov, pretože postihnutí policajti majú status chráneného oznamovateľa.
Situácia okolo vyhlásení generálneho prokurátora a ministra vnútra ukazuje komplexnú a napätú atmosféru, ktorá pretrváva vo vedení policajných zložiek na Slovensku. Vzhľadom na zákonné normy a chránené fondu sa bude ďalší vývoj nielen sledovať, ale jeho odrazy budú mať aj širšie dôsledky pre nezávislosť a integritu policajných síl.
