Irán nežiada prímerie ani rokovania s USA
Teherán, 5. marca 2026 (TASR) – V súčasnosti pokračujú napäté vzťahy medzi Iránom a USA. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí sa vo štvrtok pre televíziu NBC News vyjadril, že jeho krajina nežiada ani prímerie, ani rokovania so Spojenými štátmi. Dodal, že Irán nemá v úmysle uzavrieť Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovým prepravným uzlom pre svetový obchod s ropou.
„Nežiadame prímerie. Nevidíme dôvod na rokovania s USA, keďže sme s nimi už dva razy rokovali a zakaždým nás zaútočili presne v priebehu rokovaní,“ zdôraznil Arákčí. Jeho vyhlásenia prichádzajú v kontexte pokračujúcich útokov USA a Izraela na iránske ciele, ktoré nielenže narúšajú bezpečnostnú stabilitu v regióne, ale aj vyvolávajú obavy o transakcie s energiami a cenovou dynamikou na globálnych trhoch.
Potenciálne zavretie Hormuzského prielivu
Arákčí tiež poznamenal, že hoci Irán aktuálne nemá v úmysle uzavrieť Hormuzský prieliv, táto možnosť ostáva otvorená, ak vojenské operácie budú pokračovať. „Vojna pokračuje, a preto zvážime každý scenár,“ dodal minister. Hormuzský prieliv je strategicky významný, pretože ním prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a značné množstvo skvapalneného zemného plynu. Zablokovanie tohto prielivu by mohlo mať katastrofálne dopady na celosvetový obchod,“ varoval.
Pripravenosť Iránu na odvetné kroky
Minister zdôraznil, že Irán je pripravený čeliť akýmkoľvek potenciálnym útokom a že akákoľvek pozemná invázia by mala pre nepriateľov ničivé následky. „Sme presvedčení, že dokážeme čeliť útokom a že by to pre našich nepriateľov bola veľká katastrofa,“ dodal. Tieto vyhlásenia padli v čase, keď Spojené štáty a Izrael zosilnili svoje operácie proti Iránu, pričom sa zdá, že napätie medzi týmito krajinami vrcholí.
Aktuálny konflikt a jeho dôsledky
Konflikt na Blízkom východe, ktorý začal 28. februára 2026, je už v súčasnosti šiesty deň v plnom prúde. Americký a izraelský útok na Irán spôsobil smrť vysokého vodcu ajatolláha Alí Chameneího, čo vyvolalo sériu odvetných úderov Iránu voči Israelu a americkým vojenským základniam v regióne. Tieto útoky zahrňujú aj cielené zásahy na civilnú infraštruktúru, a zamieňajú vojenské a civilné ciele, čo vyvoláva obavy o budúce vývoj v oblasti.
Takéto eskalácie nepokojov vedú k najistote na svetových trhoch, pričom narušenie dodávok môže mať okamžitý dopad na ceny energií a destabilizovať dodávateľské reťazce. V tejto náročnej situácii s poženaním konfliktu budú musieť krajiny pozorne sledovať, ako sa vyvinie situácia v Hormuzskom prielive, čo by mohlo mať následky pre globálnu ekonomiku.
