Prehlbovanie obranných väzieb medzi Kanadou a škandinávskymi krajinami
V nedeľu 15. marca 2026 sa lídri Kanady a škandinávskych krajín stretli v nórskom Osle, aby oznámili plán na prehlbenie spolupráce v obranných a bezpečnostných oblastiach, pričom osobitnú pozornosť venovali Arktíde, kde sa zvyšuje napätie. Na tomto stretnutí sa zúčastnili premiéri Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Islandu a Kanady, ktorí sa v spoločnom vyhlásení zaviazali posilniť vzájomné vzťahy v čase rastúceho geopolitického napätia, vojnách a rôznych krízach.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v rámci tlačovej konferencie zdôraznila potrebu jednoty medzi týmito krajinami, obzvlášť v súvislosti s vojnou na Ukrajine a uvoľnením sankcií voči Rusku zo strany Spojených štátov. Jej slová naznačujú, že v súčasnej neistej situácii musia krajiny ako Dánsko, Nórsko a Švédsko spolupracovať a čeliť výzvam ukazujúcim na spoločné hrozby.
Šesť krajín, ktoré sú súčasťou NATO, sa zaviazalo zintenzívniť svoju spoluprácu v oblastiach obrany, obchodu, nízkouhlíkovej energie, technológií a ťažby minerálov. Okrem toho zdôraznili svoju „neochvejnú” podporu Ukrajine a potvrdenie, že katastrofálne udalosti v regióne spôsobujú tlak na všetkých zúčastnených.
Severské krajiny sa doteraz spoliehali na koncept „osobitného postavenia Arktídy”, ktoré predpokladá implementáciu vlastného súboru neformálnych pravidiel spolupráce odolných voči geopolitickým rivalitám. Avšak od vypuknutia vojny na Ukrajine a hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúcich sa prevzatia kontroly nad Grónskom, sa regiónová dynamika medzi Ruskom a Západom postupne zhoršila.
Kanadský premiér Mark Carney povedal, že všetky zúčastnené krajiny čelí rôznym výzvam, ktoré ovplyvňujú arktickú bezpečnosť. Tieto výzvy sú výsledkom nových foriem vojny a nových technológií, pričom niektoré konflikty sú reálne a iné virtuálne. Dôležité je, že krajiny sa zjednocujú, aby spoločne čelili týmto narastajúcim hrozbám.
V čase oznámenia správy sa približne 32 000 vojakov zo 14 krajín, vrátane USA, zúčastňuje na vojenských cvičeniach Cold Response v Nórsku a Fínsku, ktoré sa vykonávajú každé dva roky a sú zamerané na spoločný výcvik v extrémnych zimných podmienkach. Tieto cvičenia svedčia o dôležitosti vojenskej pripravenosti v zložitých klimatických podmienkach.
Arktída, ktorá sa otepľuje trikrát až štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť, a to najmä kvôli topiacej sa ľadovej pokrývke, ktorá otvára prístup k cenným prírodným zdrojom, ako sú ropa, plyn, minerály a ryby. Taktiež umožňuje vytváranie nových lodných trás.
Lídri sa zhodli na názore, že Rusko predstavuje hlavnú hrozbu pre Arktídu, pričom dlhodobo by sa mohla vidieť aj Čína ako potenciálna hrozba. V súvislosti s reakciami na zhoršujúce sa bezpečnostné podmienky v regióne NATO v februári spustilo misiu Arctic Sentry, ktorá má za cieľ posilniť bezpečnostné iniciatívy v Arktíde, a to v reakcii na otvorené hrozby, ktoré súvisia s prevzatím kontroly nad Grónskom a jeho významom pre americkú národnú bezpečnosť.
