Pavel prijal ministerku financií a kritizoval rozpočet na obranu
V pondelok, 16. marca 2026, český prezident Petr Pavel prijal Alenu Schillerovú, ministerku financií Českej republiky, na Pražskom hrade. Cieľom stretnutia bolo dôležité prerokovanie schváleného rozpočtu na rok 2026, pričom prezident vyjadril nespokojnosť s navrhnutou výškou obranných výdavkov. Podľa Pavlových slov je v súvislosti so záväzkami voči NATO potrebné prehodnotiť a uznať všetky položky, ktoré by mali byť zahrnuté do obranných nákladov.
Ministerka Schillerová po stretnutí uviedla, že s prezidentom sa zhodli na nutnosti diskutovať o tom, ktoré výdavky môžu byť započítané do obranného rozpočtu a ktoré nie. Pavel nezakrýval svoje obavy z nedostatočných výdavkov na obranu z hľadiska záväzkov, ktoré má Česká republika voči NATO. „Pán prezident si myslí, že výdavky na obranu sú nízke a očakáva ich navýšenie,“ povedala Schillerová, tlmočiac prezidentove výhrady ohľadom budúcej efektívnosti armády a vybavenia.
Alena Schillerová zdôraznila, že vláda jasne uznáva povinnosť vynakladať dve percentá HDP na obranu. Tento zákon bol nedávno prijatý a podporilo ho aj hnutie ANO, ktoré vtedy ešte pôsobilo v opozícii. „Sme si vedomí situácie, v ktorej sú podhodnotené oblasti ako zdravotníctvo, školstvo a iné kapitoly,“ vysvetlila ministerka, pričom zdôraznila, že aj keď sú prioritou obranné výdaje, iné sektory si zaslúžia väčšie investície, aby sa zabezpečila celková stabilita štátu.
Podľa ministerky sa Pavel obáva, že niektoré výdavky, ktoré Česká republika plánuje započítať v rámci obranných nákladov, nebudú akceptované na základe metodiky využívanej NATO. Rovnako ministerka podotkla, že niektoré výdavky, ako napríklad stavebné projekty ministerstva dopravy, boli už zaradené do rozpočtu minulou vládou. Pavel a Schillerová sa zhodli na tom, že je potrebné aktualizovať kritériá, podľa ktorých sú výdavky považované za obranné v rámci aliancie, aby sa predišlo potenciálnym nejasnostiam a absurdnostiam v prerozdeľovaní financií.
Ministerka pokračovala tým, že v prípade vojenského konfliktu by Česká republika zohrávala významnú úlohu ako tranzitná krajina, čo si vyžaduje budovanie adekvátnej infraštruktúry. „Musíme zabezpečiť potrebné upravenie ciest, diaľnic a mostov, zabezpečiť prepravu vojsk, zdravotníctvo a dostatočné zásoby v hmotných rezervách,“ dodala Schillerová. Prezident Pavel potom potvrdil, že hoci má svoje výhrady, rozpočet na obranu nebude vetovať.
Celková situácia okolo obranného rozpočtu je pre Českú republiku kritická, najmä v súvislosti s narastajúcimi medzinárodnými napätiami a vojnou na Ukrajine. Udržanie silnej obrany je pre národnú bezpečnosť kľúčové, a preto sa očakáva, že vláda a prezident budú pracovať na optimalizácii obranných výdavkov, aby sa zabezpečila maximálna efektívnosť využitia rozpočtu.
