Gabbardová: Irán sa po júni 2025 nepokúsil obnoviť obohacovanie uránu
Na nedávnom vypočutí pred Senátom Spojených štátov, ktoré sa konalo 18. marca 2026, riaditeľka Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová vystúpila s vyhlásením, podľa ktorého Irán po izraelsko-amerických vojenských operáciách v júni 2025 nevyvinul žiadne úsilie na obnovenie obohacovania uránu. Tento zásah, ktorý mal závažné dôsledky pre iránsky jadrový program, bol súčasťou širšej vojenskej aktivity proti Teheránu.
Gabbardová v písomnom stanovisku predloženom spravodajskému výboru uviedla, že vojenské akcie z júna zničili jadrové kapacity Iránu, čím výrazne oslabili jeho potenciál v oblasti jadrového zbrojenia. Napriek tomu však dodala, že iránsky režim ostáva funkčný a v prípade prežitia sa môže pokúsiť opäť vybudovať svoje ozbrojené sily.
Tento výrok Gabbardovej priamo zasahuje do narratívu, ktorý predtým predkladal americký prezident Donald Trump a izraelskí predstavitelia, ktorí obhajovali vojenskú operáciu na základe obáv z iránskych snáh vyvinúť jadrové zbrane. Gabbardová týmto spôsobom poprela jeden z hlavných argumentov pre vojenskú intervenciu, pričom poukázala na to, že Irán nevykazuje známky snahy obnoviť program obohacovania uránu.
Aj keď bola Gabbardová vo svojom stanovisku ostro kritizovaná, jej vyjadrenia posunuli diskusiu o dôležitosti presného vyhodnotenia hrozieb zo strany iránskeho režimu. Zároveň jej závery prispeli k zmätku ohľadom aktuálneho stavu iránskeho jadrového programu, čo potvrdzujú aj správy agentúr AFP a Reuters.
Na pozadí týchto udalostí sa objavili aj otázky o tom, aké informácie dostal prezident Trump predtým, než sa rozhodol pripojiť k izraelským vojenským akciám. Podľa zdrojov oboznámených so správami amerických spravodajských služieb bol Trump varovaný, že vojenský zásah by mohol vyvolať odvetné reakcie zo strany Iránu proti americkým spojencom v regióne.
Protesty proti vojne v Iráne zároveň vyústili do odstúpenia Joea Kenta, riaditeľa amerického Národného protiteroristického centra, ktorý oznámil, že Irán nepredstavoval bezprostrednú hrozbu pre USA. Tento krok zdôrazňuje, že vojenské operácie sú často ovplyvnené vonkajším tlakom, ako je lobovanie Izraela, čo vyvoláva ďalšie otázky ohľadom americkej zahraničnej politiky voči Blízkemu východu.
