Pokles trestného stíhania daňovej kriminality v Slovenskej republike
Podľa najnovších vyhlásení generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Maroša Žilinku, sa v roku 2025 vykázal výrazný pokles trestného stíhania v oblasti daňovej kriminality. Tento jav priamo súvisí s novelou Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta 2024. Novela zákona priniesla významné zmeny v podmienkach trestnosti daňových činov, čo ovplyvnilo aj celkovú trestnoprávnu reakciu štátu.
Žilinka poukázal na klesajúci trend vzhľadom na počet stíhaných osôb za daňové trestné činy. V roku 2025 bolo na Slovensku odstíhaných iba 635 osôb, čo predstavuje 57-percentný pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď ich bolo 1496. Rovnako poklesol aj počet obžalovaných osôb, ktorý v súčasnosti dosahuje 348, čo je o 61 percent menej než v roku 2024, keď bolo obžalovaných 901 osôb.
Dôležitým aspektom, ktorý generálny prokurátor zdôraznil, je oblasť daňového podvodu. V tomto prípade, kedy dochádza k neoprávnenému uplatňovaniu nároku na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, sa v roku 2025 na Slovensku odstíhalo iba 45 osôb, čo je 49-percentný pokles v porovnaní s 88 odstíhanými osobami v roku 2024. Obžalovaných bolo pred rokom 65, zatiaľ čo teraz ich počet klesol na 28.
Žilinka zároveň informoval o inštitúte „účinná ľútosť“, ktorý je znacne významný v rámci trestného práva. Tento inštitút môže pričiniť k zániku trestnosti, ak páchateľ uskutoční dodatočné zaplatenie splatnej dane alebo jej príslušenstva. V roku 2025 sa tento inštitút uplatnil v 1458 prípadoch, čo predstavuje 17-percentný pokles oproti roku 2024 s 1766 prípadmi a 45-percentný pokles v porovnaní s rokom 2023, keď bolo zaznamenaných 2638 prípadov.
Generálny prokurátor vo svojom vyhlásení tiež upozornil, že novela Trestného zákona významne zmenila hranice „rozsahu činu“ potrebného na naplnenie znakov trestnej činnosti pri skrátení dane a poistného. Tieto zmeny sa prejavili v posunoch, kde sa hranica zmenila zo sumy prevyšujúcej 266 eur na hodnotu presahujúcu 700 eur. V prípade daňového podvodu a nezaplatení dane sa táto hranica posunula z 2660 eur na viac než 20 000 eur, čo výrazne ovplyvnilo efektívnosť trestných stíhaní.
Vyhliadky do budúcna a legislatívne návrhy
Na základe týchto štatistík sa Žilinka obrátil na predsedu parlamentu Richarda Rašiho, s legislatívnym podnetom, ktorý má za cieľ posilniť boj proti daňovej kriminalite a chrániť finančné záujmy Európskej únie. Týmto krokom prichádza generálny prokurátor s komplexným prístupom, ktorý sa snaží zabezpečiť, aby Slovensko efektívnejšie reagovalo na fušovanie do daňových povinností a udržovalo stabilitu svojho rozpočtu.
Celkové zhoršenie výkonnosti prokuratúry v oblasti daňových deliktov otvára diskusiu o potrebných legislatívnych úpravách, ktoré by mohli zlepšiť prevenciu a odhaľovanie daňových trestných činov. S pokračujúcim rozvojom právnych rámcov bude dôležité sledovať ich vplyv na daňovú morálnosť a dodržiavanie predpisov v krajine.
