Tradičné zvyky na Zelený štvrtok
Bratislava, 2. apríla (TASR) – Zelený štvrtok, deň, ktorý sa začína večernou omšou, je v slovenskej kultúre spätý s mnohými zaujímavými tradíciami. Počas tohto dni sa podľa ľudovej tradície „zväzovali zvony“, ktoré následne odlietali do Ríma a zostávali tam až do Bielu sobotu. Informovala o tom etnologička a historička Katarína Nádaská, ktorá vysvetlila, že táto tradícia sa vyvinula ako ospravedlnenie pre ticho, ktoré počas troch dní zavládlo v chrámoch. Tichý zvuk zvonov bol nahradený rapkáčmi, ktoré rozozneli deti behajúce po dedinách a mestách.
Katarína Nádaská ďalej priblížila, že Zelený štvrtok má aj svoje agro-praktiky. V tento deň gazdovia v minulosti sadili rôzne druhy strukovín, ako sú cícer, fazuľa, hrach a šošovica. Tieto plodiny sa považovali za „zviazané“ a ich sadenie na Zelený štvrtok malo za cieľ zabezpečiť dobrú úrodu. V súčasnosti je však tento podvečer tradíciou, ktorá stále živí vzťah medzi ľuďmi a ich pôdou.
Navyše, Zelený štvrtok je spojený aj so striedmosťou, ako naznačuje jeho názov. Tento deň si obyčajne prevzali zvyky spojené s konzumáciou niečoho zeleného, a to v podobe bylín a mladých rastlín. Podľa Nádaskej naši predkovia vedeli využiť lišty žihľavy, mladý šťaveľ, alebo medvedí cesnak na prípravu chutných jedál, ktoré im dodávali potrebné vitamíny po dlhej zime. Tieto jedlá mali zabezpečiť dobré zdravie po celý rok, no v mnohých prípadoch sa dnes považujú za bežné „buriny“.
Nádaská takisto spomenula aj obľúbené rituály, ktoré sa viazali ku Zelenému štvrtku. Napríklad slobodné dievčatá sa ráno schádzali pod vŕbou, kde sa česali, veriac, že im tento rituál prinesie krásne a husté vlasy. Tento zvyk naznačuje historickú hodnotu vlasov, ktoré boli považované za ideálny znak dievoctva, a preto sa slobodné dievčatá snažili o ich čo najkrajšiu podobu, pokiaľ sa nevydali.
