OSN: Vojna s Iránom by mohla do chudoby uvrhnúť viac ako 30 miliónov ľudí
Podľa správy z Paríža, šéf Rozvojového programu OSN (UNDP) Alexander de Croo varoval pred hrozivými dôsledkami americko-izraelskej vojny proti Iránu, pričom odhadol, že konflikt by mohol zasiahnuť vyše 30 miliónov ľudí a uvrhnúť ich do chudoby. Tento alarmujúci vývoj vyplýva z prudkého nárastu cien energií a hnojív, ktoré sú dôsledkom vojenských akcií.
„Je to vývoj v opačnom smere,“ podotkol De Croo. Skonštatoval, že stabilné spoločnosti a rozvinuté miestne ekonomiky sa budovali dlhé desaťročia, no vojna dokázala tento pokrok zničiť v priebehu niekoľkých týždňov. Podľa jeho slov, aj keby sa konflikt okamžite skončil, odhaduje sa, že 32 miliónov ľudí v 160 krajinách by sa ocitlo v potravinovej neistote.
Priame následky vojny bolo cítiť aj v oblasti energetiky, keď došlo k faktickému uzavretiu Hormuzského prielivu, ktorý v čase mieru prepravuje približne 20% svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu. Týmto obmedzením dodávok sa zvýšili ceny a viaceré krajiny v Afrike a Ázii boli nútené zaviesť rôzne obmedzujúce opatrenia, ako sú regulácie v oblasti paliva či skracovanie pracovného týždňa na zníženie spotreby.
Situácia sa dotkla najviac krajín subsaharskej Afriky a niektorých ázijských štátov, vrátane Bangladéša a Kambodže. De Croo vyjadril obavy, že vysoké náklady na energiu a obmedzené dodávky hnojív budú mať zásadný dopad na obyvateľstvo v týchto regiónoch. Okrem toho varoval pred rizikom politickej nestability a poklesu remitencií, pričom veľa migrantov z krajín Perzského zálivu posiela peniaze domov, čo je pre tieto ekonomiky mimoriadne dôležité.
Na zníženie hlbokých dopadov vojny na chudobu a zabezpečenie podpory pre najohrozenejšie skupiny je potrebných približne šesť miliárd dolárov, podľa odhadov UNDP. Dôležité diskusie prebiehajú v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky, no De Croo upozornil, že aj keď je toto číslo vysoké, náklady na vojnu dosahujú deväť miliárd dolárov týždenne.
K riziku tejto humanitárnej krízy sa navyše pridáva fakt, že rozvojová pomoc sa nachádza na historicky najnižšej úrovni, s výraznými škrty najmä zo strany hlavných darcov vrátane Spojených štátov, ktoré minulý rok znížili svoju pomoc o viac než 23%.
