Úvod do Pochodu vlajok v Jeruzaleme
V dňoch osláv Dňa Jeruzalema sa v uliciach Starého Mesta konal každoročný Pochod vlajok, ktorý prilákal tisíce izraelských nacionalistov. Tento sviatok, oslavujúci dobytie východného Jeruzalema počas Blízkovýchodnej vojny v roku 1967, prebiehal 14. mája 2026. Avšak, okrem oslavných nálad sa udalosť poznačila aj zvýšenou prítomnosťou násilia a antagonizmu voči palestínskym obyvateľom.
Násilné incidenty počas osláv
Pred začiatkom samotného pochodu sa v moslimskej časti Starého Mesta pohybovali radikálne skupiny, ktoré skandovali protiarabské heslá a útočili na novinárov monitorujúcich tento konflikt. Izraelská polícia reagovala na eskalujúce násilie zadržaním najmenej 13 podozrivých osôb a medzi nimi sa nachádzal aj jeden podozrivý z plánovania teroristického útoku počas osláv. Tento jednotliviec bol vložený do rúk tajnej služby Šin Bet po tom, ako ho izraelští policajti vystopovali do miestneho autoumyvárne.
Oslavy versus strach palestínskych obyvateľov
Civilisti v Starom Meste, predovšetkým palestínski obyvatelia, čelili priamemu ohrozeniu. Mnoho z nich sa rozhodlo zostať uzamknutí vo svojich domovoch, zatiaľ čo pred obchody sa uzatvárali dvere z obavy pred možnými útokmi izraelčanov, ktorí si vytvorili reflektory nad palestínskymi štvrťami. Tí, ktorí sa odvážili otvoriť svoje obchody, boli pod ochranou izraelských aktivistov, ktorí chceli ochrániť palestínsku komunitu pred obťažovaním.
Pohľad na pokojných protestujúcich
Medzi chaosom a násilím sa našli aj izraelskí mieroví aktivisti, ktorí sa snažili vyjadriť solidaritu s palestínskou komunitou. Títo aktivisti rozdávali kvety v uliciach, čím sa snažili posilniť práva palestínskeho národa a vytvoriť pocit vzájomnosti. Rula Daúdová, reprezentantka hnutia Stáť spolu (Omdim Bejachad), upozornila na zhoršujúcu sa povahu akcií pri príležitosti Dňa Jeruzalema, najmä po útokoch palestínskeho hnutia Hamas na Izrael z októbra 2023.
Oficiálne reakcie a ich symbolika
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir zdôraznil význam Dňa Jeruzalema svojou návštevou areálu mešity al-Aksá. Tento akt bol chápaný ako symbolická obnova izraelskej suverenity nad Chrámovou horou, ktorá je pre židovský národ posvätná, zatiaľ čo pre moslimov sa považuje za tretie najposvätnejšie miesto islamu. Ben Gvir uviedol, že som vztyčil izraelskú vlajku na Chrámovej hore, čím vyjadril silné nacionalistické pocity.
Medzinárodná reakcia na anexiu
Medzinárodná komunita, vrátane Organizácie Spojených národov, stále považuje anexiu východného Jeruzalema, obývaného prevažne palestínskych obyvateľstvom, za nelegálnu a nekonformnú s medzinárodným právom. Týmto spôsobom sa Izrael naďalej dostáva pod vonkajší tlak a kritiku za svoje kroky voči palestínskemu obyvateľstvu a ich právam.
