Róbert Dobrovodský napadol na Ústavnom súde podmienky registrácie cirkví
Bratislava, 20. mája (TASR) – Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal návrh na Ústavnom súde (ÚS) Slovenskej republiky, v ktorom sa zaoberá podmienkami registrácie cirkví a náboženských spoločností. Jeho krok sa zameriava na dve špecifické ustanovenia zákona, ktoré vyžadujú, aby sa na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti preukázal minimálne 50.000 plnoletých členov s trvalým pobytom na Slovensku. Podľa Dobrovodského je táto podmienka prakticky nemožná na splnenie, čo robí registráciu nových cirkví fakticky bezpredmetnou.
Dobrovodský vyhlásil, že jeho návrh nemá v úmysle zrušiť existujúce registrované cirkvi, ale ponúka riešenie existujúcej legislatívne prekážke. „Mojím cieľom nie je destabilizácia registrovaných cirkví na Slovensku, ale úprava legislatívy, aby bola spravodlivejšia a prístupnejšia pre všetkých,” povedal. V súvislosti so svojou výročnou správou uviedol, že na problém s registráciou bol upozornený aj minister kultúry.
Podanie návrhu prebehlo 12. mája a Dobrovodský žiada ÚS o posúdenie súladu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako príklad uviedol situáciu občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku, ktoré nemôže splniť podmienku 50.000 členov potrebnú na registráciu.
Podľa Dobrovodského aktuálna právna úprava zasahuje do slobody náboženského vyznania a práva jednotlivcov vykonávať ich vieru spoločne. Zároveň poukázal na disproporčnosť nastavenia počtu potrebných členov pre registráciu, ktoré fakticky znemožňuje vznik nových alebo menších náboženských komunít. „Sloboda náboženského vyznania je jedným z základných pilierov demokratickej spoločnosti. Štát má právo regulovať podmienky registrácie, ale nemôže to robiť tak, aby to viedlo k praktickému zneprístupneniu registrácie,” dodal.
Registrácia cirkví a náboženských spoločností sa podľa ombudsmana spája aj s ďalšími právami veriacich, ako je organizovanie bohoslužieb a iných náboženských úkonov. Zároveň podčiarkol, že návrh vychádza z odporúčaní renomovaných medzinárodných organizácií, ako sú Benátska komisia a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré varujú pred neprimerane vysokými podmienkami pre právne uznanie náboženských skupín.
Dobrovodský poukázal na to, že registrácia ponúka cirkvám právnu subjektivitu, čo im umožňuje vykonávať činnosti ako prenájom priestorov pre náboženské obrady či poskytovanie pastoračnej starostlivosti vo väzniciach a nemocniciach. Snímka ukazuje, že cieľom zmeny zákona bola snaha odstrániť možnosť špekulatívnych registrácií cirkví, avšak považuje to za nevhodné obmedzenie slobody vyznania.
Ombudsman v tejto súvislosti neodporúča konkrétne číslo pre potrebný počet členov registrácie, avšak poukazuje na český model, ktorý umožňuje registráciu už pri prihlásení 300 členov, pričom im postupne dáva prístup k právam a povinnostiam, ktoré sa rozširujú v priebehu desiatich rokov. „Takýto prístup je menej zásadný a umožňuje rozvoj spoločenstiev bez zbytočných obmedzení,” uzavrel Dobrovodský.