Žiadosť o stíhanie Lukášenka
Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa rozhodla požiadať generálneho prokurátora Ukrajiny o zváženie začatia trestného stíhania proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Tento krok bol vyvolaný značným tlakom zo strany exilovej opozičnej skupiny Bieloruské demokratické fórum, ktorá v máji tohto roka predložila požiadavku, aby Kyjev stíhal Lukašenka za vojnové zločiny, genocídu a „štátny teror“ spojené s jeho podielom na agresívnych akciách voči Ukrajine.
Podpora Moskvy a vojenské zločiny
Lukašenko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a výrazne prispel k ruskému vojenskému úsiliu na Ukrajine. Na začiatku invázie vo februári 2022 umožnil ruským vojenským silám útočiť z bieloruského územia, čo jasne dokazuje jeho aktívnu účasť na konflikte. Okrem toho bieloruské demokratické fórum obvinilo Lukašenka z podielania sa na nútenom presune viac než 2442 ukrajinských detí do Bieloruska, čo je činom, ktorý bol dokumentovaný Yale Humanitarian Research Lab.
Reakcia ukrajinskej administratívy
Oleg Tatarov, vysokopostavený predstaviteľ Zelenského kancelárie, v utorok uistil bieloruskú opozičnú skupinu, že ich žiadosť bola odovzdaná prokuratúre s požiadavkou na prijatie primeraných opatrení, ak existujú právne dôvody. Toto rozhodnutie má na zreteli nielen vnútornú situáciu na Ukrajine, ale aj geopolitické následky na medzinárodnej scéne.
Politické dôsledky a tlak na Bielorusko
Podľa správy agentúry Reuters sa Lukašenko pravdepodobne nikdy nepostaví pred ukrajinský súd, no akékoľvek obvinenia voči nemu by mohli poslúžiť ako silný argument pre Západ, aby vyvíjal tlak na Bielorusko. Generálny tajomník Bieloruského demokratického fóra Dmitrij Bolkunec poukázal na to, že pre Lukašenka by to mohlo mať osobné následky a veľké obavy z potenciálnych dopadov na jeho vládu.
Postoj Lukašenka a jeho armáda
Aj keď Lukašenko opakovane vyhlásil, že nepošle svojich vojakov do vojny na Ukrajine, jeho podpora Putinovmu režimu sa prejavuje aj inými spôsobmi. Napríklad, umožnil ruským silám rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území a poskytol im prístup k vojenským základniam a výcvikovým centram. Tento fakt robí jeho postupy ešte viac problematickými v kontexte medzinárodného práva a globálnych dodržiavaní ľudských práv.
