Pápež Lev XIV. podpisuje novú ústavu Vatikánskeho mestského štátu
Vatikán 31. júla 2026 – Pápež Lev XIV. počas piatkového ceremoniálu oficiálne vyhlásil novú ústavu pre Vatikán, čím nahradil predchádzajúcu verziu Základného zákona, ktorú v roku 2023 prijal jeho predchodca pápež František. Podľa informácií zverejnených Vatikánom je táto reforma необходимá na prispôsobenie sa novým administratívnym požiadavkám a legislatívnym zmenám, ktoré sa udiali v uplynulých rokoch. Uvádza sa to v správe od agentúry DPA a Vatican News.
Jedným z najvýznamnejších bodov novej ústavy je zmena vo vedení Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu. V roku 2025 vymenoval pápež František sestru Raffaellu Petriniovú, čím sa stala prvou ženou a zároveň prvou osobou, ktorá nie je kardinálom, na pozíciu prezidenta tohto orgánu. Governatorát spravuje každodenné operácie Vatikánu a prezident tohto orgánu je automaticky aj prezidentom Pápežskej komisie pre mestský štát, ktorú pápež poveruje legislatívnymi povinnosťami.
Nová ústava sa zameriava na zdelegovanie právomocí a otvára cestu pre členstvo osôb mimo kardinálov v legislatívnych pozíciách. Hoci základný zákon z roku 2023 už spomínal možnosť, aby v komisii boli aj ne-kardináli, post prezidenta doteraz ostával vyhradený iba pre kardinála. Týmto novým ustanovením sa zohľadňuje moderný pohľad na vedenie a zvyšuje sa dostupnosť a rozmanitosť vo vatikánskych administratívnych štruktúrach.
V ústave je navyše zdôraznená nezávislosť súdnictva Vatikánu, čo zabezpečuje férovosť a transparentnosť v právnych záležitostiach. Dodatkové ustanovenia sa zaoberajú aj reguláciou finančného hospodárenia a ďalšími postupmi, ktoré sú potrebné pre riadne fungovanie štátneho aparátu.
Podľa stanovísk uvedených v základnom zákone zostáva legislatívna, exekutívna a súdna moc plne v rukách pápeža, ktorý je hlavou Vatikánskeho mestského štátu. Nové predpisy, ktoré pápež Lev XIV. zavádza, sú štvrtou ústavou prijatou od vzniku Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929, kedy bola zverejnená prvá ústava na základe Lateránskej zmluvy s Talianskom. Posledná podoba ústavy bola schválená v roku 2000 pápežom Jánom Pavlom II.
Je zaujímavé poznamenať, že Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica sú formálne odlišnými subjektmi medzinárodného práva, aj keď na vrchole hierarchie oboch inštitúcií ostáva pápež. Zatiaľ čo Svätá stolica slúži ako hlavná biskupská stolička pre 1,2 miliardy katolíckych veriacich, Vatikán bol vytvorený, aby garantoval nezávislosť a suverenitu Svätej stolice na medzinárodnom poli.
Jedným z jazykov, v ktorých sa dokumenty Vatikánu vyhotovujú, je taliančina, zatiaľ čo oficiálne dokumenty Svätej stolice sú vo väčšine v latinčine. Tieto dva subjekty disponujú aj vlastnými pasmi, čím sa ešte viac zvýrazňuje ich odlišnosť v právnom a administratívnom rámci.
