Slovenský rozhlas slávi sté výročie svojho vysielania
3. augusta 2026 sa v Bratislave zo špeciálneho štúdia ozvali prvé slová pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku, keď sa z médií ozvalo: „Tu Rádiožurnál Bratislava“. Tento moment je míľnikom nielen v histórii slovenského rozhlasu, ale aj v kultúrnej a mediálnej krajine Slovenska, ktorá sa počas uplynulého storočia podrobila mnohým zmenám, od politických režimov, cez vojny, cenzúru až po technologické inovácie. Dnes, 3. augusta, Slovenský rozhlas oslavuje sté výročie svojej existencie.
Československo sa v roku 1923 zaradilo medzi európsku špičku a stalo sa druhou krajinou po Veľkej Británii, ktorá zaviedla pravidelné rozhlasové vysielanie. Na Slovensku sa v roku 1924 evidovalo prvých dvadsať rádiokoncesionárov a už o rok neskôr prebehlo prvé pokusné vysielanie, ktoré realizovali košickí poštoví technici. Zlom nastal v lete 1926, keď pražská spoločnosť Radiojournal preniesla svoje aktivity do Bratislavy, čím položila základy pre rozvoj rozhlasu v regióne. Počiatočné vysielanie prebiehalo len dvakrát týždenne, ale čoskoro sa program začal rozširovať.
Už 31. augusta 1926 sa uskutočnil prvý priamy prenos tanečnej hudby z kaviarne Astória, a ešte v ten istý rok sa vysielalo z bratislavského Národného divadla inscenácia Verdiho opery Traviata. Do konca roka prešla bratislavská odbočka na denný režim vysielania, a v apríli 1927 sa k nej pridali aj Košice, čím sa rozhlasové vlny začali šíriť naprieč celým Slovenskom.
V roku 1930 sa bratislavská odbočka presťahovala do budovy na Jakubovom námestí, ktorá bola jednou z prvých na svete postavených špeciálne pre rozhlasovú produkciu. Popularita rozhlasu medzi verejnosťou rastla, a v roku 1936 bol spustený banskobystrický vysielač T. G. Masaryka, ktorý ešte viac posilnil zázemie rozhlasového vysielania.
História rozhlasu je neodmysliteľne spätá so zlomovými udalosťami Slovenska, vrátane druhej svetovej vojny a existencie slovenského štátu, kedy rozhlas pôsobil ako samostatná inštitúcia. Najvýznamnejšiu úlohu zohral počas Slovenského národného povstania, keď v auguste 1944 vysielal Slobodný slovenský vysielač z Banskej Bystrice, vyzývajúc národ k boju proti fašizmu. Tento odvaha pokračovala aj po vojne, aj keď rozhlas sa stal nástrojom štátnej propagandy pod vedením komunistického režimu.
V roku 1968 sa rozhlas dostal opäť k väčšej slobode, čo však trvalo len do augustovej okupácie, keď sovietski vojaci obsadili jeho strediská. Mnohí redaktori pokračovali v informovaní verejnosti z utajovaných provizórnych štúdií. Ďalšou významnou udalosťou bol november 1989, keď rozhlas aktívne podporoval študentov a hercov v boji za slobodu a demokratické zmeny.
Medzi ikonické osobnosti slovenského rozhlasu patrili Janko Borodáč, ktorý v roku 1926 pripravil prvé dramatické vysielanie, a legendárny reportér Josef Laufer. Počas svojho storočného pôsobenia vysielal rozhlas relácie, ktoré formovali kultúru a jazyk, vrátane kultovej nedeľnej Roľníckej besedy, mládežníckej Na modrej vlne a rodinnej relácie Čo nového, Bielikovci.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa rozhlas transformoval na verejnoprávnu inštitúciu, pričom v roku 2011 prešiel fúziou so Slovenskou televíziou do spoločnej inštitúcie RTVS. Od roku 2024 sa rozhlas pretransformoval na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR), ktorá dnes poskytuje komplexný multimediálny servis prostredníctvom deviatich programových služieb, vrátane Rádia Slovensko a Rádia Devín.
Oslavy stého výročia sú naplánované na celý rok 2026, pričom obsahujú množstvo programov a špeciálnych podujatí. Riaditeľ Slovenského rozhlasu Peter Janků uviedol, že jubilejný program je nielen spomienkou na minulosť, ale aj oslavou média, ktoré naďalej zohráva kľúčovú úlohu vo vytváraní kultúrneho a informačného priestoru. Najvýraznejším momentom osláv bude slávnostný galakoncert, ktorý sa uskutoční 29. októbra s účasťou Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Detského speváckeho zboru.
