Pred 90 rokmi sa narodil Pavel Landovský, známy ako major Terazky
Havlíčkov Brod/Bratislava 11. septembra – Diváci si herca Pavla Landovského pamätajú hlavne ako majora Terazkyho z komédie Černí baróni (1992). Ako herec sa presadil už v 60. rokoch minulého storočia vo viacerých obľúbených komédiách, ale aj filmoch českej novej vlny. Hlavné úlohy stvárnil v snímkach Soukromá vichřice (1967), Utrpení mladého Boháčka (1969) či Já, truchlivý Bůh (1969). V piatok 11. septembra uplynie 90 rokov od narodenia českého herca, ktorý sa uplatnil aj na divadelných doskách.
Pre politické i občianske postoje a podpis Charty 77 ho režim v bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) prenasledoval a napokon koncom 70. rokov donútil k emigrácii. Usadil sa v Rakúsku, kde pôsobil na scéne prestížneho viedenského divadla Burgtheater, ale zahral si aj vo filme Ragtime (1981) v réžii Miloša Formana.
Pavel Landovský sa narodil 11. septembra 1936 v Havlíčkovom Brode. Vyrastal v rodine poľnohospodárskeho inžiniera a učiteľky. Vyučil sa za nástrojára a v roku 1957 maturoval na strojníckej priemyslovke v Tepliciach. V rokoch 1957 – 1959 absolvoval základnú vojenskú službu, po skončení ktorej sa štyrikrát neúspešne pokúšal dostať na štúdium herectva na pražskej DAMU. Jeho prvým divadelným pôsobiskom bol v roku 1960 Šumperk, kde začínal ako elév. Neskôr pôsobil v divadlách v Klatovách (1961 – 1963) a Pardubiciach (1964 – 1965). Nasledujúcich desať rokov účinkoval v pražskom Činohernom klube, kde sa presadil aj ako dramatik. Do repertoáru divadla sa dostali jeho hry Hodinový hoteliér a Chudobinec aneb případ vesnického policajta.
Landovského herecký talent si všimli aj filmári. Prvýkrát sa pred kamerou objavil v roku 1956 v snímke Alfréda Radoka Dědeček automobil. Výraznejšie príležitosti dostal vo filme Pavla Juráčka Každý mladý muž (1965) či v oscarovej snímke Jiřího Menzela Ostře sledované vlaky (1966). Účinkoval aj v legendárnych filmoch Františka Vláčila Údolie včiel (1967) a Marketa Lazarová (1967). Prvú hlavnú úlohu prevádzkara v chemickej továrni mu zveril režisér Hynek Bočan v snímke Soukromá vichřice (1967). V roku 1967 sa úspešne predviedol aj v komédiách Jiřího Krejčíka Svatba jako řemen a Pension pro svobodné pány. O dva roky neskôr stvárnil nesmelého dedinského mladíka v komédii Františka Filipa Utrpení mladého Boháčka. V roku 1969 sa po boku Miloša Kopeckého výrazne predstavil v snímke Já, truchlivý Bůh, ktorú Antonín Kachlík nakrútil podľa poviedky Milana Kunderu. Svoj asi najúspešnejší herecký rok zakončil menšou úlohou vo Vláčilovej dráme Adelheid.
V druhej polovici 60. rokov a začiatkom 70. rokov vytvoril herecké etudy aj vo viacerých televíznych projektoch, inscenáciách a seriáloch Hříšní lidé Města pražského (1968 – 1969), Pan Tau (1970), F. L. Věk (1971) či Taková normální rodinka (1971).
Od začiatku 70. rokov sa obľúbený herec dostával čoraz viac do sporov s normalizačným režimom. Dostával stále menej príležitostí a v roku 1976 ho prepustili z Činoherného klubu. Po podpise Charty 77 sa perzekúcie ešte zintenzívnili. Ako herec sa venoval už len tzv. bytovému divadlu a s Václavom Havlom sa podieľal na nahrávke Havlovej hry Audience, ktorá vyšla vo Švédsku v roku 1978. Po nátlaku Štátnej bezpečnosti odišiel v januári 1979 do Viedne, odkiaľ sa už nevrátil. Pôsobil na scéne viedenského divadla Burgtheater, kde spolupracoval hlavne s nemeckým režisérom Petrom Zadekom.
Do Československa sa postupne presídľoval po roku 1989, natrvalo sa vrátil v roku 1996. Hosťoval v pražskom Divadle Na Zábradlí i v Národnom divadle. Symbolom jeho návratu sa opäť stala Havlova hra Audience, v ktorej si zahral po boku Josefa Abrháma. Režíroval ju Jiří Menzel, ktorý z predstavenia v Činohernom klube nakrútil aj televízny záznam. Z predstavenia zľudovela najmä veta pivovarského sládka a alkoholika v Landovského podaní: „To jsou paradoxy!“
Po návrate do Československa mu najväčšiu popularitu priniesla postava majora Halušku, prezývaného Terazky, ktorého stvárnil v divácky obľúbenej komédii Černí baróni (1992). Legendárnu snímku podľa prózy Miloslava Švandrlíka nakrútil Zdenek Sirový. Snímka priniesla úsmevný pohľad na temnú dobu 50. rokov, súčasťou ktorej boli aj tzv. Pomocné technické prápory. Zahral si aj vo filmoch Válka barev (1995), Cesta pustým lesem (1997) či Anděl Exit (2000). V roku 2007 stvárnil vyslúžilého vojaka v komédii Vratné lahve Jana Svěráka. Účinkoval aj v seriáloch Zdivočelá země (1997), Hotel Herbich (1998), Policajti z předměstí (1999), To nevymyslíš! (2005 – 2006).
Pavel Landovský zomrel 10. októbra 2014 vo veku 78 rokov doma, v obci Kytín neďaleko Prahy.
