Medzinárodný deň demokracie pripomína význam ľudských práv
Medzinárodný deň demokracie si svet pripomenie v utorok 15. septembra. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) ho vyhlásilo v roku 2007 a prvýkrát sa slávil o rok neskôr. Dátum nadväzuje na Všeobecnú deklaráciu o demokracii, ktorú 15. septembra 1997 prijala Medziparlamentná únia (IPU).
Deň vytvára priestor hovoriť o demokratických princípoch, inštitúciách a účasti občanov, bez väzby na kampaň konkrétnej krajiny či strany. Základom je rezolúcia Valného zhromaždenia A/RES/62/7 z 8. novembra 2007. Dokument vyzýva štáty, systém OSN aj ďalších aktérov, aby tento deň využívali na zvyšovanie povedomia o demokracii a jej princípoch.
Deklarácia opisuje demokraciu ako univerzálne uznávaný ideál a zároveň ako systém vlády, v ktorom ľudia uplatňujú svoju vôľu priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov. Za základné prvky považuje slobodné a pravidelné voľby, politický pluralizmus, ochranu ľudských práv, právny štát, oddelenie a vzájomnú kontrolu moci, ako aj transparentnosť a zodpovednosť verejných inštitúcií.
Oficiálnou témou IPU na rok 2026 je Zamerajme pozornosť na ľudské práva (Bring Human Rights into Focus). Súvisí aj s 50. výročím Výboru IPU pre ľudské práva poslancov. Únia ňou vyzýva parlamenty a ďalšie demokratické inštitúcie, aby ľudské práva brali nielen ako všeobecný princíp, ale ako konkrétnu súčasť každodennej práce.
S dňom súvisí aj pohľad na stav demokracie vo svete. Merania však používajú rozdielne metodiky a nemožno ich považovať za jediný rebríček. Index demokracie Economist Intelligence Unit (EIU) hodnotí 167 krajín a území podľa volebného procesu a pluralizmu, fungovania vlády, občianskych slobôd, politickej účasti a politickej kultúry. V minuloročnom vydaní sa globálne priemerné skóre zvýšilo z 5,17 na 5,19 bodu z desiatich. EIU zaradila 26 krajín medzi úplné demokracie, 48 medzi nedokonalé, 32 medzi hybridné režimy a 61 medzi autoritárske.
V-Dem Institute v správe Democracy Report 2026 uvádza 87 demokracií a 92 autokracií. Podľa jeho prepočtu žilo v autokraciách približne 74 percent svetovej populácie. International IDEA v správe Global State of Democracy 2025 upozornila na zhoršenie aspoň v jednej oblasti – právny štát, nezávislosť súdnictva, sloboda tlače alebo sloboda prejavu – v 54 percentách sledovaných štátov. Občianska participácia zostala v globálnom meradle relatívne stabilná.
OSN pripomína, že demokracia je proces aj cieľ. Jej odolnosť viaže na účasť verejnosti, ochranu práv a schopnosť inštitúcií reagovať na problémy.
Slovenská republika vznikla 1. januára 1993 ako parlamentná demokracia. Ústava ju charakterizuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Najvyšší zákonodarný orgán je Národná rada SR, vláda je orgánom výkonnej moci a prezident je hlavou štátu. Slovensko je od 29. marca 2004 členom Severoatlantickej aliancie a od 1. mája 2004 Európskej únie. Tento rámec tvorí inštitucionálne východisko krajiny.
Medzinárodný deň demokracie pripomína, že jej fungovanie sa opiera o pravidlá, kontrolu moci, účasť občanov a ochranu základných práv. Pätnásty septembrový deň každoročne poskytuje príležitosť pripomenúť, že demokracia pozostáva z konkrétnych inštitúcií, práv a postupov, ktoré si vyžadujú priebežnú ochranu a verejnú kontrolu. Téma IPU na rok 2026 preto stavia do stredu pozornosti ľudské práva ako podmienku, bez ktorej ostáva demokratický systém iba formou.
