Kedysi sa hroby zdobili len tesne pred sviatkami, dnes je to inak
Do prvej polovice minulého storočia sa na Slovensku výzdobe hrobov pred Sviatkom všetkých svätých nevenovala taká pozornosť ako v súčasnosti. Ľudia hroby upravovali jeden či dva dni predtým. Informovala o tom vedúca Centra tradičnej kultúry v Detve Andrea Jágerová.
Dodala, že v Detve v prvom rade hrobár cintorín pokosil, pretože tam rástla tráva. Počas roka sa v tomto priestore pásli hydina, kravy i ovce. „Potom každý hrob prekopali. Z lesa priniesli čiernu zem, preosiali ju, rozhrabali po povrchu hrobu a ozdobili čečinou,“ objasnila.
Boli to napríklad vetvičky zo smreka, z jedličky alebo z borievky. V Detve a okolí zvykli vetvičky borievky namočiť do haseného vápna zriedeného s vodou. Keď vyschli, vyzerali ako zasnežené.
Keď pozostalí zdobili hrob staršieho človeka, používali ozdoby tmavších farieb, napríklad čierne alebo biele plody rôznych kríkov. Tie zvyčajne rástli v okolí cintorínov. Využívali aj šípky, z ktorých na hroboch robievali krížiky.
Ak niekto chcel pripraviť ikebanu, ozdobné predmety zapichoval do repy. Zahrabali ju do zeme a do nej zapichovali ozdobné prvky. „Repu nebolo vôbec vidieť. Postupne v zemi zhnila, a nevznikal tak žiadny odpad,“ povedala Jágerová.
Okrem repy ako hmotu na aranžovanie používali aj hrudky machu. Jágerová doplnila, že na ozdobovanie hrobov v minulosti používali aj papierové kvety. Sviatok zosnulých v Detve ľudovo nazývali „Fších svetích“.
V súvislosti s dekorovaním hrobov sa pracovníci Centra tradičnej kultúry v Detve snažia ľuďom vysvetliť, že aj v súčasnosti sa dá vytvoriť ozdoba z prírodných materiálov. Môžu to byť šišky, brečtan alebo listy, ktoré nie sú ekologickou záťažou. Základom pre veniec môže byť aj prútie z brezy. „Ošúpeme ho od listov a stočíme. Potom ozdobíme vetvičkami borievky, tuje alebo jarabiny,“ zhrnula vedúca.
Podľa nej sviečky na hroby v minulosti vyrábali aj doma, pretože ľudia šetrili peniaze. Boli z baranieho loja a keď ich priniesli na cintorín, zapichli ich blízko kríža. „Bola to vzácnosť. Keď už bola lepšia sociálna a ekonomická situácia, tak ich bežne kupovali,“ ukončila.
