Pred 509 rokmi Martin Luther zverejnil 95 téz, začala sa reformácia
Bratislava 31. októbra – Nemecký augustiniánsky mních, teológ, neskorší reformátor a zakladateľ protestantizmu Martin Luther pribil 31. októbra 1517 na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom. V Slovenskej republike je 31. október pamätným dňom – Dňom reformácie.
Luther podľa biskupa Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku Petra Mihoča nemal pôvodne ambíciu založiť novú cirkev a rozdeliť západné kresťanstvo. „Jeho 95 téz bolo predovšetkým pozvaním na odbornú teologickú diskusiu o odpustkoch, teda o praxi, pri ktorej sa odpustenie časných trestov za hriechy spájalo aj s finančnými príspevkami. Luther videl nebezpečenstvo v tom, že sa v ľuďoch vytvára predstava, akoby bolo možné Božiu priazeň získať peniazmi,“ uviedol Mihoč.
Za kritikou sa podľa biskupa skrývala aj hlbšia otázka: Čo vlastne určuje hodnotu človeka pred Bohom? Je to jeho výkon, množstvo náboženských úkonov, peniaze, ktoré venuje cirkvi, alebo niečo celkom iné? Luther pri štúdiu Biblie dospel k presvedčeniu, že človek si Božiu lásku a odpustenie nemôže kúpiť ani zaslúžiť. Môže ich prijať ako nezaslúžený dar prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Otvoril tým otázku samotného fungovania cirkevnej autority – kto má posledné slovo vo veciach viery. Spor sa tak z oblasti náboženskej praxe preniesol do oblasti moci, autority a slobody svedomia.
„Na Lutherovom príbehu ma oslovuje ešte jedna vec. Niekedy si reformátorov predstavujeme ako ľudí, ktorí prišli s veľkým plánom na zmenu sveta. Jeho príbeh však ukazuje opačný postup. Najskôr sa odohrala hlboká zmena v jeho vlastnom vnútri. Až potom sa stal človekom, ktorého hlas dokázal zmeniť dejiny,” zdôraznil biskup ECAV.
Zásadný význam reformácie spočíva podľa Mihoča v tom, že do centra kresťanskej viery vrátila otázku, na čom vlastne stojí hodnota ľudského života. Lutherov zásadný objav spočíval v poznaní, že človek si hodnotu pred Bohom a Božiu lásku nemusí kupovať ani zaslúžiť. „V teológii tomu hovoríme ospravedlnenie z milosti skrze vieru. Hodnota človeka nie je založená na jeho dokonalosti. Je zakorenená v Božej láske, ktorá človeka prijíma aj s jeho slabosťami, no súčasne ho pozýva k zmene,“ vysvetlil Mihoč.
Reformačné myšlienky sa na územie dnešného Slovenska začali šíriť už koncom 16. storočia. Trvalo však takmer 100 rokov od zverejnenia téz, kým na Slovensku vznikla evanjelická cirkev. Proces jej vzniku urýchlila Žilinská synoda z roku 1610, na ktorej sa skonštituovala samostatná cirkevná organizácia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Evanjelické zbory sa stávali aj centrami vzdelávania a kultúry, zakladali školy a podporovali rozvoj knižníc a tlače. Príkladom je Evanjelické kolégium v Prešove založené v roku 1667. Z evanjelického prostredia vyrástli tiež Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban či Michal Miloslav Hodža.
K reformačnému dedičstvu patria podľa Mihoča aj bolestné kapitoly slovenských dejín – náboženské prenasledovanie, odoberanie chrámov, vyháňanie duchovných, väznenie a odsudzovanie na galeje. Osobitne tragickým symbolom sa stali Prešovské jatky v roku 1687. „Pamiatku reformácie vnímam aj ako príležitosť položiť si otázku, ktorú si môže položiť veriaci aj neveriaci človek: Akú spoločnosť vytvárame svojimi každodennými rozhodnutiami?” uviedol Mihoč.
