Začína sa summit NATO: Očakáva sa podpora Ukrajiny a debata o zbrojení
V tureckej Ankare sa v utorok a stredu stretnú prezidenti a premiéri 32 členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO). Tento summit je obzvlášť významný, pretože sa očakáva, že lídri opäť potvrdia svoju podporu Ukrajine, ktorá už viac ako štyri roky odoláva ruskej invázii, a zaviažu sa k ďalšej materiálnej pomoci. V súlade s informáciami od agentúry Reuters bude jedným z hlavných cieľov diskusií aj splnenie záväzkov zo summitu v Haagu z minulého roka, týkajúcich sa zvyšovania obranných výdavkov členských štátov.
Slovensko na summite zastúpi prezident Peter Pellegrini, ktorý v Ankare absolvuje aj bilaterálne stretnutie s tureckým prezidentom Recep Tayyipom Erdoganom. To bude jeho druhé stretnutie so svetovými lídrami od Trumpovho návratu do Bieleho domu, pričom americký prezident od posledného summitu v Haagu opakovane kritizoval európskych spojencov, ktorí sa zaviazali zvyšovať svoje vojenské výdavky.
Vzťahy medzi USA a ostatnými členmi NATO sa však narušili, najmä po Trumpovom pláne prevziať kontrolu nad Grónskom, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska. Tento krok vyvolal napätie, naplnené aj kritikou amerického prezidenta smerom k európskym spojencom, ktorí odmietli poskytnúť svoje vojenské kapacity pre americké operácie v Iráne. Navyše, Washington nedávno oznámil prehodnotenie svojej vojenskej prítomnosti v Európe, čo naďalej posilňuje obavy v rámci aliancie.
Na aktuálnom summite sa však očakáva, že líderstvo vo veciach zbrojného priemyslu nebude chýbať. Diskusie sa budú zameriavať na posilnenie vojenských kapacít NATO a zabezpečenie väčšej zodpovednosti členských štátov za obranu. V pripravených záveroch summitu sa uvádza, že európski spojenci a Kanada zvýšili svoje investície do obranných výdavkov o viac ako 139 miliárd dolárov, pričom cieľom je vytvorenie „silnejšej Európy v rámci silnejšieho NATO“.
Očakáva sa tiež, že členské štáty vyjadria svoju podporu Ukrajine v podobe záväzku poskytnúť jej 140 miliárd eur počas nasledujúcich dvoch rokov, pričom táto suma pokrýva vojenskú podporu a výcvik. Tento plán však podriadi presunu zdrojov len európskym členom NATO a Kanade, pričom USA na tejto podpore participovať nebudú, aj keď ju podporia.
V súvislosti so situáciou v Iráne sa bude tiež diskutovať o zásadných obavách týkajúcich sa jadrového programu Teheránu a slobody plavby v Hormuzskom prielive. Avšak európski predstavitelia sú znepokojení, že prebiehajúce vojenské akcie v Iráne a rozpor medzi USA a ostatnými členmi aliancie môžu ovplyvniť priebeh summitu.
Na tomto summite sa Turecko opäť ukáže ako kľúčový hráč s druhou najvýznamnejšou armádou v NATO. Turecký prezident posledné roky čelil kritike za nákupy ruských protivzdušných systémov S-400 a súčasné obmedzenia zo strany USA, ktoré viedli k vylúčeniu Turecka z programu stíhačiek F-35. Erdogan počas rokovaní plánuje presadiť, aby Turecko mohlo znovu pristúpiť k tomuto programu a zároveň rokovať o nákupe systémov SAMP/T s Francúzskom a Talianskom.
Na summite sa zúčastnia aj ďalší významní lídri, vrátane juhokórejského prezidenta I Če-mjonga, predsedu Európskej rady Antónií Costa, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Slovenskú delegáciu povedie prezident Pellegrini, ktorý vyjadril podporu záväzkom zo summitu, pričom zdôraznil, že každé rozhodnutie týkajúce sa vojenskej pomoci Ukrajine je na individuálnom uvážení členských štátov.
