Česká republika sa neplánuje podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine
Pri príležitosti summitu NATO v tureckej Ankare, ktorý sa konal 8. júla 2026, český premiér Andrej Babiš oznámil, že krajina sa nebude podieľať na vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. Tento významný balík pomoci bol dohodnutý členskými krajinami NATO a má za cieľ podporiť Ukrajinu v jej obrannej stratégii.
Babiš vysvetlil, že každá krajina aliancie sa má rozhodnúť sama, ako prispeje k pomoci Ukrajine, pričom zdôraznil potrebu zamerať sa predovšetkým na posilnenie vlastných obranných kapacít a ochranu proti balistickým raketám. K tomu dodal, že Česká republika nebude súčasťou vyššie zmieneného balíka, pričom novinárom povedal: „Na tejto čiastke sa nebudeme podieľať.“
Na summite NATO sa spoločne dohodlo, že krajiny poskytnú Kyjevu vojenskú techniku, pomoc a výcvik v hodnotách presahujúcich 70 miliárd eur ešte v tomto roku a s rovnakým príspevkom sa počíta aj na budúci rok. Zároveň krajiny NATO vyjadrili bezpodmienečnú podporu Ukrajine, dbajúc na jej právo na obranu a územnú celistvosť.
Český prezident Petr Pavel, ktorý sa zúčastnil summitu oddelene od vlády, vyslovil názor, že by bolo správne, ak by Česká republika prispela k pomoci Ukrajine aspoň symbolickou sumou. V niekoľkých predchádzajúcich vyhláseniach Babiš avizoval, že Česká republika poskytne jednorazový príspevok do amerického programu PURL, prostredníctvom ktorého sú nakupované zbrane pre Ukrajinu. Súčasne však jeho vláda pridala prijateľnosť ukončenia vojenskej pomoci.
Podľa posledných údajov NATO, Česká republika v predošlom roku nielenže nesplnila ambíciu vyčleniť na obranu minimálne 2 % hrubého domáceho produktu, ale pridelila iba 1,86 %. Analýzy odhalili, že aj Slovinsko a Albánsko urobili podobné kroky, keďže ich obranné výdavky sa pohybovali na úrovni 1,57 % a 1,48 % HDP.
Babiš na záver summitu potvrdil, že Česká republika nemá v pláne dosiahnuť požadované 2 % ani v súčasnom roku, avšak vyjadril odhodlanie aby sa to podarilo v budúcom období. Pavel tiež spomenul, že by radi rokovali s vládou o ďalších krokoch, pričom zdôraznil dôležitosť konzistentnosti medzi dlhodobými záväzkami voči NATO a skutočnými rozpočtovými číslami ČR.
Na minuloročnom summite NATO v Haagu bola deklarovaná stratégia zvýšiť investície do obrany až na 5 % HDP do roku 2035, pričom sa plánovalo, že 3,5 % z tejto sumy bude určených priamo na vojenské výdavky a 1,5 % na oblasti spojené s obranou a bezpečnosťou, ako je budovanie potrebnej infraštruktúry. Tento plán sa však zdá byť pre niektoré krajiny, vrátane Českej republiky, stále veľmi ambiciózny.
