Revolúcia v školskom vzdelávaní: Nové prístupy sa od septembra ujmú v prvých ročníkoch základných škôl
Od školského roka 2026/2027 sa v prvých ročníkoch bežných základných škôl prichádza s revolučným prístupom k vzdelávaniu, oznámila riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, Petra Fridrichová. Zatiaľ čo rodičia nemusí zrazu vidieť úplne iný obraz svojich detí v triede, bude prebiehať postupná transformácia vo vyučovacom procese. To, čo môže byť pre ich dietky prekvapením, je nový spôsob učenia, ktorý kladie dôraz na porozumenie a kritické myslenie.
Podľa Fridrichovej sa spôsob učenia zameria na rozvoj schopnosti žiakov myslieť, analyzovať a prepájať nadobudnuté poznatky. Namiesto jednoduchého mechanického memorovania sa od nich očakáva hľadanie riešení problémov, aktívna diskusia a experimentovanie. Taktiež sa posilní spolupráca medzi žiakmi a práca s rôznymi typmi textov, čo prispeje k širšiemu spektru vedomostí.
Ďalším zásadným aspektom zmien je prispôsobenie tempa učenia potrebám jednotlivých detí, čo Fridrichová označila za zásadný posun. „Cieľom nie je, aby sa každé dieťa naučilo to isté v rovnakom čase, ale aby sme vytvorili podmienky, ktoré umožnia napredovanie podľa individuálnych možností a schopností žiaka,“ dodala.
Rodičia by mali tiež zaznamenať zníženie zodpovednosti za domácu prípravu. Väčší dôraz sa kladie na to, aby sa žiaci učili najmä v škole, čím sa znižuje tlak na domácu prácu. Fridrichová vysvetlila, že sa budú viac pracovať so spätnou väzbou, ktorá bude jasne týkajúca sa toho, čo sa žiak naučil, ako aj jeho pokroku a potrebných zlepšení.
V školách sa má taktiež zlepšiť komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi, najmä pokiaľ ide o riešenie individuálnych problémov a podporu žiakov. Psychická pohoda a duševné zdravie detí sa stanú ďalšími prioritami, pričom učitelia sa budú venovať aj témam sebapoznávania a rozpoznávania emócií.
Fridrichová zdôraznila, že nový štátny vzdelávací program nevyžaduje, aby školy každý deň začínali ranným kruhom, čo je iba jednou z metód, ktorú môžu zvoliť pre vytvorenie bezpečného prostredia v triede. Táto metóda sa sústreďuje na podporu spolupráce a vzájomného rešpektu medzi žiakmi.
Pri vyučovaní by sa mala využívať široká paleta metód, aby sa žiaci učili nielen pamätať si informácie, ale aj ich aplikovať v reálnych situáciách. „Je dôležité, aby sa deti nielen učili, ale aj viedli k tomu, aby si svoje dobrovoľne objavené poznatky vedeli samostatne premieňať do praxe. Učitelia sa stávajú sprievodcami vo vzdelávacom procese, ktorí povzbudzujú kritické myslenie,“ uzavrela Fridrichová.
Generálny riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní ministerstva školstva, Martin Kríž, potvrdil, že to, čo sa má udiať, nebude revolúciou v spôsobe výučby. Všetko sa zmení skôr v rozšírení metodických prístupov. „Nie je pravda, že sa už nikdy nebudeme učiť naspamäť. Musíme sa však naučiť spolupracovať, dohodnúť sa a efektívne riešiť problémy,“ povedal Kríž.
