Von der Leyenová navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady
Štrasburg 16. septembra – Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady, ktorá má umožniť užšiu koordináciu reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby. Združovať má lídrov členských štátov Európskej únie a partnerských krajín vrátane Ukrajiny, Británie, Nórska a Kanady. Oznámila to v Správe o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
„Vzhľadom na povahu a rozsah hroziacich rizík je to teraz ešte naliehavejšie. Preto predstavíme naše nápady, ako premeniť Európsku bezpečnostnú radu na realitu,“ poznamenala šéfka EK.
Návrh vychádza z myšlienky, o ktorej sa v EÚ diskutuje už niekoľko rokov a ktorá získala nový impulz po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Za jej vytvorenie sa opakovane zasadzoval aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.
Von der Leyenová zároveň navrhla nový bezpečnostný „protokol“ podľa vzoru článku 4 Severoatlantickej zmluvy. „Verím, že je čas na vlastný Článok 4 Európy – alebo Protokol o núdzovej bezpečnosti,“ uviedla a spresnila, že po jeho aktivácii jedným členským štátom by sa zišli všetky členské štáty, aby skoordinovali európsku reakciu. Článok 4 NATO umožňuje členským krajinám požiadať o konzultácie, ak sa podľa ich názoru ocitne ohrozená ich bezpečnosť alebo územná celistvosť.
Návrhy von der Leyenovej prichádzajú v čase, keď EÚ posilňuje spoluprácu s NATO a zároveň hľadá spôsoby, ako zlepšiť vlastnú schopnosť reagovať na bezpečnostné hrozby.
„Nemali by sme mať žiadne ilúzie o tom, čo sa tu deje: hybridné hrozby, ktorým Európa čelí, sú čoraz menej hybridné a čoraz menej len hrozbami. Kybernetické útoky či sabotáže, podpaľačstvo alebo nálety dronov. Stupňujú sa každý deň. Tak ako rastie úroveň hrozby, musí rásť aj pripravenosť Európy,“ zdôraznila predsedníčka eurokomisie.
Členské štáty čelia v poslednom období dronovým incidentom, sabotážam, kybernetickým útokom, špionáži a narúšaniu kritickej infraštruktúry. EÚ a jej členské krajiny za jednu z hlavných hrozieb označujú dlhodobé hybridné aktivity Ruska.
Výrazným prípadom bol zmarený útok pomocou dronu naloženého výbušninami na letisku Lipsko/Halle zo začiatku augusta. Nemecko ho označilo za ruský hybridný útok a EÚ vyjadrila Berlínu solidaritu. Nemecká vláda následne uviedla, že krajina zostáva terčom ruských hybridných aktivít a prijala ďalšie opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry, ako aj boj proti špionáži a sabotáži.
Napätie sa v posledných dňoch zvýšilo tiež na východnom krídle NATO. Poľsko upozornilo na možné ďalšie ruské provokácie v blízkosti hraníc európskych krajín s Ukrajinou. V Litve NATO v utorok zostrelilo dron, ktorý prenikol do vzdušného priestoru tejto pobaltskej krajiny a podľa prvotných informácií niesol výbušniny. Dánsko zároveň obvinilo ruskú loď z vypálenia svetlíc smerom k jeho vojenskému vrtuľníku nad Baltským morom.
Von der Leyenová ďalej oznámila, že nevyužité prostriedky z únijného nástroja SAFE, ktorý poskytuje výhodné pôžičky na zvýšenie výdavkov Európy na obranu, sa investujú do spoločných európsko-ukrajinských obranných projektov. V rámci nástroja zostalo nevyužitých 10 až 15 miliárd eur po tom, čo sa viaceré členské štáty napokon rozhodli znížiť svoje pôvodné požiadavky. Doteraz nebolo jasné, ako budú zostávajúce úvery sprístupnené.
Von der Leyenová chce pri využití týchto prostriedkov nasledovať príklad projektu Freyja, modulárneho systému protiraketovej obrany, na ktorom spolupracujú krajiny EÚ a Ukrajina s cieľom posilniť protivzdušnú obranu Kyjeva v čase, keď Rusko zintenzívňuje svoje vzdušné útoky.
