Život v tieni politickej zmeny
Bezradnosť a skepsa vládnu vo vzduchu, keď sa voľby stávajú automatickou hrou, v ktorej sa nasleduje šablóna moci. Nové tváre, ako Michal Dzurjanin, Pavel Chovanec a Rebeka Riabová, prichádzajú do Rady pre mediálne služby, ale čo to vlastne znamená pre bežného občana? Tento „úrad“ pozostáva z deviatich členov, ktorí sa dosadzujú bez skutočnej konfrontácie s verejnosťou, pričom celý proces volby evokuje pocit, že ide o divadelné predstavenie, v ktorom sú diva a účinkujúci len zle odeturkovaní herci.
Nedostatok transparentnosti
Rada bola zriadená na dohľad nad mediálnymi praktikami, no poslaním poslancov a ich voľbou nasnímali len fiktívny obraz demokracie. Odkiaľ sa berie presvedčenie, že poslanci, ktorí prednostne predkladajú svoje záujmy a priateľov, dokážu vôbec vytvoriť kvalitnú legislatívu pre ochranu mediálnych právd? Takáto situácia len umocňuje otázky o legitimite a transparentnosti v systéme, ktorý je zdanlivo neprehľadný a nezrozumiteľný.
Politika ako divadlo
Parlament, miesto rozhodovania, sa v očiach občanov mení na cirkus, kde sa predstavenia odohrávajú pred prázdnymi hľadiskami. Každé nové rozhodnutie sa zdá byť len odrazom predchádzajúcich chýb, ktoré sa pokúšajú zamiesť pod koberec. A tak si občan kladie otázku: Kde sú pravé hodnoty, keď sa politické figúry radšej oháňajú prázdnymi frázami než aby čelili skutočným problémom spoločnosti?
Nové členstvo alebo stará škola?
Pýtajte sa, či nové mená náhodou neprinášajú len ďalšie zklamanie. Volebný systém produkuje kandidátov, ktorých efektivita a profesionalita sú predmetom mnohých diskusií. Sľubovaný pokrok sa často rozplynie pri detailoch, ktoré nikto nevidí, pretože pre vyššie postavené autority sú jednotlivé hlasy len štatistikou z gauča. Skutočné obstaranie a spravodlivý prístup k médiám sa stáva len ďalším mýtusom zmarených nádejí.
Aké sú skutočné záujmy?
Ako sa teda skutočne brániť voči korupcii a monopolizácii mediálneho priestoru, keď samotní poslanci v Rade pre mediálne služby si ťahajú z rovnakého gatíku plného nejasností? Prečo občania trpia, zatiaľ čo mocní si užívajú hranie so systémom, ktorý si sami nastavili? A keď sa prídu takáto nekompetentná rozhodovania, je aj riadenie médií len výstrel do tmy, čím sa podkopávajú posledné zvyšky dôvery vo verejné inštitúcie.
Budúcnosť je v našich rukách
Je potrebné klásť otázky aj tým, ktorí by mali byť zodpovední za transparentnosť a zodpovednosť, pričom sa vyhýbajú priamym odpovediam a faktickému konfrontovaniu toho, čo sa deje za zatvorenými dverami. Kto sa postaví za skutočné hodnoty a integrity v spoločnosti, keď je národov budúcnosť na dosah ruky, ale tí, ktorí ju formujú, sa obmedzujú na vyprázdnené sľuby? Dôvera je krehká a pokiaľ sa nezmení prax moci, zostaneme len v lavóriku bez skutočných riešení.
Zdroj: www.teraz.sk/slovensko/poslanci-zvolili-troch-novych-clenov-r/915278-clanok.html
