Benešove dekréty a ich právne dôsledky: Maďarský ombudsman žiada ich zrušenie
Budapešť, 21. januára (TASR) – V súvislosti s pretrvávajúcimi právnymi otázkami okolo Benešových dekrétov sa maďarský ombudsman Imre Juhász obrátil na európskych predstaviteľov s otvoreným listom, v ktorom žiada zrušenie relevantných ustanovení slovenského trestného zákona. Junáštvo poukazuje na to, že legislatíva týkajúca sa popierania alebo spochybňovania týchto dekrétov môže byť v rozpore s medzinárodným právom a niektorými dohodami Európskej únie, čo by mohlo mať aj neadekvátne dopady na maďarských občanov.
Dôsledky slovenského trestného zákona
Ustanovenia slovenského trestného zákona, ktoré sa týkajú „popierania mierového urovnania po druhej svetovej vojne“, podľa Juhásza prekrývajú základné práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach. Tento dohovor chráni slobodu prejavu vrátane práva prijímať a šíriť informácie. Ombudsman vyjadruje obavy, že vyššie zmienené ustanovenia môžu viesť k trestným sankciám voči jednotlivcom za názory týkajúce sa historických dokumentov.
Podpora zo strany európskych inštitúcií
List bol zaslaný kľúčovým osobnostiam ako je vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Christoph Kamp, riaditeľka Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Maria Telalianová, predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola a slovenský verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. V ňom Juhász žiada o systémovú revíziu sporných právnych predpisov, ktoré majú dopad nielen na slovenskú, ale aj na maďarskú spoločnosť.
Právne koncepcie a medzinárodné zmluvy
Maďarský ombudsman v dokumente uvádza, že slovenská legislatíva sa dotýka aj medzinárodných dohovorov a zmlúv týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Záverečný akt KBSE z Helsínk a Parížska charta pre novú Európu, ktorú podpísalo aj Československo, sú vzory, ktoré by podľa neho mali ovplyvniť aktuálnu legislatívu. Článok 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa zaoberá hodnotami ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda a ochrana práv osôb patriacich k menšinám, je tiež spomenutý ako kľúčový argument proti súčasnému nariadeniu.
Pripravované trestné sankcie
Novela slovenského trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť koncom decembra 2025, ustanovuje, že ak niekto verejne spochybní povojnové usporiadanie, ktoré malo za následok stratu majetku a občianstva pre tisíce Maďarov, môže byť potrestaný väzením až na dobu šiestich mesiacov. Tento krok vyvolal medzi odborníkmi na právo a zástancami ľudských práv značné obavy o slobodu prejavu a vyjadrovania názorov.
Záver
Povahu súčasného sporu a jeho potencionálny dopad na slovensko-maďarské vzťahy treba posudzovať s ohľadom na historické súvislosti a dopady právnych predpisov. Pomerne zvýšená pozornosť verejnosti a medzinárodných organizácií na túto problematiku naznačuje, že otázka Benešových dekrétov a legislatívy súvisiacej s nimi bude pokračovať v zmysle potrebných právnych a politických revízií.
