Hamas a jeho možná vzdanie sa zbraní: Témy z Washingtonu
V svetle aktuálnych vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvstáva zásadná otázka týkajúca sa palestínskeho militantného hnutia Hamas. Vo štvrtok, 29. januára 2026, Trump na zasadnutí svojho kabinetu naznačil, že je tu reálna možnosť, že Hamas sa rozhodne vzdať svojich zbraní. Tieto slová prichádzajú v čase, keď militanti len niekoľko hodín predtým jasne deklarovali, že takýto krok neplánujú uskutočniť.
Trump vyjadril svoje pochybnosti o vyhláseniach Hamasu a prisľúbil, že situácia sa môže výnimočne zmeniť. „Mnoho ľudí tvrdí, že zbraní sa nikdy nevzdajú. Vyzerá to však, že sa tak stane,“ povedal. Obhájil spoluprácu Spojených štátov s Hamasom po nedávnej akcii izraelskej armády, ktorá priniesla domov pozostatky posledného rukojemníka držaného v Pásme Gazy, Rana Gviliho.
V rovnakom čase sa do diskusie o odzbrojení Hamasu zapojil aj osobitný vyslanec USA pre Blízky východ, Steve Witkoff, ktorý uviedol, že militantné hnutie nemá na výber a bude nútené vzdať sa svojich zbraní, ako sú AK-47, pod nátlakom okolností.
O tejto záležitosti hovoril aj americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz, ktorý naznačil, že existuje možnosť, že militantní vodcovia by sa mohli zbaviť svojich zbraní cez medzinárodný program spätného odkúpenia. Ten by mohol zahŕňať finančné kompenzácie, amnestiu alebo pracovné príležitosti pre bývalých vojakov.
Americký mierový plán a jeho fázy
Odzbrojenie Hamasu je v súčasnosti považované za kľúčovú súčasť druhej fázy amerického mierového plánu. Tento plán tiež predpokladá demilitarizáciu Pásma Gazy a prevzatie civilnej správy nad týmto územím technokratickým výborom. Okrem toho by mala začať rekonštrukcia zdevastovaných oblastí, ktoré trpia následkami konfliktu.
Hamas, ktorého americká vláda zaradila na zoznam zahraničných teroristických organizácií (Foreign Terrorist Organization—FTO) už v roku 1997, čelí barráde obmedzení. Tieto sankcie zahŕňajú zákaz financovania a materiálnej podpory zo strany USA, zmrazenie majetku pod americkou jurisdikciou a tresty za akúkoľvek podporu organizácie. Rovnako aj Európska únia, Kanada, Spojené kráľovstvo a Izrael, prispeli k tomu, aby sa Hamas stal objektom medzinárodného ostrakizmu.
Otázka odzbrojenia a demilitarizácie Hamasu, ako aj komplexné záujmy upravené na regionálnej úrovni, zostávajú v popredí medzinárodných diskusií. V závislosti od ďalšieho vývoja situácie sa objavujú nové scenáre, ktoré môžu vplývať na stabilitu v tejto oblasti.
