Sviečková manifestácia: Pamätný deň boja za ľudské práva
25. marca 1988 sa v Bratislave uskutočnila významná udalosť, známa ako Sviečková manifestácia. Toto verejné zhromaždenie sa vrylo do pamäte novodobých dejín Slovenska ako jedna z najvýznamnejších demonštrácií proti komunistickému totalitnému režimu v bývalom Československu. Organizátori, prevažne z radov katolíckych spoločenstiev, požadovali nielen vymenovanie katolíckych biskupov pre obsadené slovenské diecézy, ale aj dodržiavanie ľudských práv a náboženskú slobodu, čím sa pôvodne náboženská akcia zmenila na širší občiansky protest.
Udalosti, ktoré viedli k manifestácii, sa začali už v novembri 1987, keď sa spustila petičná iniciatíva za náboženskú slobodu. Medzi organizátormi manifestácie zohral kľúčovú úlohu Marián Šťastný, hokejista a podpredseda Svetového kongresu Slovákov, ktorý sa podieľal na príprave akcie spoločne s ďalšími významnými osobnosťami z katolíckeho disentu, ako sú František Mikloško či Ján Čarnogurský. Ich cieľom bolo zorganizovať nenásilný protest nielen v Bratislave, ale aj v ďalších mestách v Európe.
Manifestácia bola naplánovaná na Veľký piatok, 25. marca 1988, avšak úrady jej konanie zakázali. Napriek tomuto zákazu sa na Hviezdoslavovom námestí zhromaždili tisíce veriacich, ktorí sa spoločne modlili a zapálili sviečky. Bezpečnostné zložky proti nim nasadili vodné delá a slzotvorný plyn, pričom zadržali 141 osôb. Zraky politických funkcionárov, vrátane vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka, boli upreté na toto pokojné zhromaždenie, ktoré sa rázne obrátilo proti násilným zásahom bezpečnostných zložiek.
Na konci akcie, ktorá sa významne zapísala do kolektívnej pamäti občanov, zranenia utrpelo 14 osôb. Medzinárodný ohlas bol silný, keďže na schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v apríli 1988 odsúdili konanie štátnej moci v ČSSR. Sviečková manifestácia sa tak stala symbolom boja za práva jednotlivca a svobody, pričom už v roku 1993 bol 25. marec vyhlásený za pamätný deň Slovenskej republiky, Dňom zápasu za ľudské práva.
Podľa historických analýz sa Sviečková manifestácia považuje za dôležitú predzvesť Nežnej revolúcie, ktorá následne viedla k pádu štyridsaťročnej totality. Celý priebeh akcie bol dokumentovaný a už tri mesiace po udalosti vyšla v zahraničí aj publikácia obsahujúca autentické dokumenty z tohto dňa. Zásluhy organizátorov, vrátane Šťastného, rešpektuje aj Ústav pamäti národa, ktorý mu v roku 2016 udelil ocenenie za jeho významný prínos v boji proti totalitnému režimu.
Sviečková manifestácia, ako dôležitý historický míľník, nám pripomína nezameniteľnú hodnotu slobody a odvahu, ktorú občania prejavili voči totalite svojím postojom a činom, čím utvorili základy pre demokratickú spoločnosť na Slovensku.
