Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov
Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (FGM) je každoročne pripomínaný 6. februára. Tento deň je významným podujatím, ktoré sa zameriava na zastavenie tejto barbarskej praxe, ktorá je považovaná za jednu z najzávažnejších foriem porušovania ľudských práv na svete. Témou tohto ročníka je „Smerom k roku 2030: Bez trvalého záväzku a investícií nebude možné skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov“.
Iniciatíva bola zavedená Organizáciou Spojených národov (OSN) prostredníctvom rezolúcie prijatej v roku 2012, avšak jej počiatky ako medzinárodnej výzvy sa datujú do roku 2003. Hlavným cieľom tejto iniciatívy je vyvodiť dôsledky z existujúcich problémov a súčasne vyvinúť tlak na ukončenie týchto praktik, ktoré majú devastujúce dopady na ženy a dievčatá po celom svete.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil: „Chráňme práva žien a dievčat na celom svete, aby mohli žiť bez násilia a strachu.“ Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) mrzačenie ženských pohlavných orgánov zahrňuje všetky zákroky, pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu vonkajších genitálií alebo ich poškodeniu z iných než zdravotných dôvodov.
Podľa OSN sa FGM vo svete celkovo dotýka viac než 230 miliónov žien, pričom každoročne je tejto praktike podrobených okolo štyroch miliónov dievčat. Alarmujúcim faktom je, že odhadom ďalších približne 23 miliónov dievčat by mohlo čeliť tomuto osudu do roku 2030. Najväčší počet žien a dievčat, ktoré prešli FGM, žije v Afrike s viac než 144 miliónmi, nasleduje Ázia s 80 miliónmi a Blízky východ so šiestimi miliónmi.
Sierra Leone zaznamenala pokles percenta dievčat vo veku 15 až 19 rokov, ktoré boli podrobené FGM, z 95 na 61 percent za posledných 30 rokov. Zníženie tejto praktiky bolo zaznamenané aj v Etiópii, Burkine Faso a Keni. Avšak, situácia v Somálsku ostáva kritická, kde je až 99 percent žien vystavených tejto praxi, v Guinei 95 percent, v Džibutsku 90 percent a v Mali 89 percent.
FGM sa síce sústreďuje prevažne v približne 30 afrických a blízkovýchodných štátoch, ale táto prax je univerzálnym problémom. Môže sa vyskytovať aj v niektorých krajinách Ázie a Latinskej Ameriky, a to aj medzi prisťahovalcami žijúcimi v západnej Európe. Štatistiky z Európskej komisie naznačujú, že v Európe žije viac než pol milióna žien s následkami FGM, pričom ročne prichádza asi 20 000 žien a dievčat, ktoré žiadajú o azyl z krajín, kde im hrozí táto prax.
História ženských obriezok siaha až do starovekého Egypta, kde archeologické nálezy naznačujú, že takéto zákroky sa vykonávali už okolo roku 4000 pred naším letopočtom. Tento zákrok, ktorý sa vykonáva vo veľmi nehygienických podmienkach, vedie k fyzickej bolesti a psychickému šoku, pričom môže spôsobiť množstvo zdravotných problémov, ako sú komplikácie pri močení, cysty, infekcie a riziko úmrtia novorodencov.
Hoci mnohé krajiny vrátane tých afrických zakotvili zákaz FGM vo svojich zákonoch, OSN v roku 2012 prijala rezolúciu, ktorá túto prax považuje za porušovanie ľudských práv. Rovnako sa na to zameriava aj Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a Istanbulský dohovor, ktorý žiada, aby sa FGM považovalo za trestný čin. EÚ sa k tomuto dohovoru pripojila v októbri 2023 a v máji 2024 prijala smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, čo je ďalším krokom k zlepšeniu ochrany práv žien a dievčat.
