Generálny prokurátor odmietol obvinenia politikov
Bratislava 5. februára (TASR) – Včera, počas hodiny otázok v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, sa generálny prokurátor Maroš Žilinka jasne postavil proti kritike zo strany koaličných politikov, ktorí obviňovali prokuratúru zo zapájania sa do politických konfliktov. Žilinka označil tieto vyjadrenia za nezdôvodnené a považuje ich za výsmech odbornosti prokuratúry. Počas svojej prezentácie zdôraznil, že úlohou prokurátora je zabezpečiť dodržiavanie zákonov pred začatím trestného stíhania a počas prípravného konania, pričom nemá kontrolu nad odhaľovaním kriminality, čo je zodpovednosť polície.
Kritika zo strany politikov a podpora krajského prokurátora
Žilinka sa taktiež postavil na obranu bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu, ktorý čelil obvineniam od predsedu vlády Roberta Fica za jeho nedávnu tlačovú konferenciu, na ktorej poskytol informácie o vyšetrovaní darovania vojenskej techniky Ukrajine. Koaliční politici, vrátane Fica, vyjadrili nespokojnosť s činnosťou prokuratúry a naznačili, že jej výsledky v oblasti stíhania korupcie sú poškodené ich nevhodnými rozhodnutiami.
Informácie o vyšetrovaní vojenskej techniky
Remeta informoval, že v súvislosti s pomocou Ukrajine v minulom volebnom období došlo k uzavretiu troch zo štyroch trestných stíhaní. Tieto prípady sa týkali darovania stíhačiek MiG-29, dodávky protileteckého systému S-300 a zrušenia zmluvy s ruskou firmou, ktorá poskytovala servis stíhačiek. Polícia pokračuje v vyšetrovaní prepisovania technickej dokumentácie vojenskému atašé Ukrajiny.
Pokles miery stíhania korupcie v krajine
V súvislosti s kritikou Žilinka uviedol, že miera stíhania korupcie na Slovensku sa výrazne znížila. V roku 2025 nebol odhalený ani jeden korupčný trestný čin na najvyšších štátnych pozíciách. Tento fakt bol predmetom diskusie na stretnutí medzi Žilinkom a Ficom, ktorý nesúhlasil s hodnotením boja proti korupcii z pohľadu Generálnej prokuratúry SR. Generálny prokurátor taktiež vyjadril nesúhlas s nedávnymi zmenami v Trestnom zákone a reorganizáciou Policajného zboru, zdôrazňujúc ich možné negatívne dôsledky na právny štát.
